Ján Beňo: Stratená romanca
Bratislava, Spolok slovenských spisovateľov 2016
Po autobiografickom románe Život s kufrom (Milanium 2015) prichádza Ján Beňo s novým, rovnako autobiograficky ladeným dielom Stratená romanca. Jeho hlavnou postavou je „chlapec vo svetri z ovčej vlny“ Tomáš Halaj a jeho jedenásťročnými očami sa na začiatku príbehu dívame na prechod frontu v jeho rodnej Vodničke. A oproti zaužívaným historickým klišé o zlých fašistoch a dobrých osloboditeľoch sa máme možnosť zoznámiť aj s konkrétnymi postavami osloboditeľov – a už to nie sú „sami dobrí vojaci“. Ťažiskom príbehu je ale násilná kolektivizácia slovenskej dediny, spretrhanie väzieb s pôdou, ktorá bola pre dedinského človeka nielen živiteľkou, ale obohacovala aj jeho pocitový svet. Tomáš, už ako gymnazista, po prvých skúsenostiach so združstevňovaním dospieva k poznaniu, že práve kolektivizáciou stratilo slovenské poľnohospodárstvo možnosti „ prirodzene naberať silu, rásť a modernizovať sa tak, že by boli postupne vznikali menšie i väčšie roľnícke farmy úradných dirigovaní, družstevných predsedov, predstavenstiev a všetkého, čo sa na to nabaľovalo“. Dnes cítime oprávnenosť a jasnozrivosť tejto jeho dobovej úvahy aj smútok za zbytočne stratenou romancou roľníckej práce a tradičných foriem dedinského života.
Dobovou, v detailoch i celkovom vyznení presnou rekonštrukciou povojnovej slovenskej dediny nám Stratená romanca pripomenie Beňove úspešné knihy učené detskému čitateľovi Jeden granát pre psa a Škola začína v máji, ktoré publikoval v prvej polovici sedemdesiatych rokov uplynulého storočia. Zároveň je prvou (hoci vyšla knižne ako druhá) časťou dilógie, ktorej druhou časťou je v úvode spomenutý Život s kufrom. Ten prináša príbeh skončeného vysokoškoláka Juraja Belaja, ktorý začína svoju profesionálnu dráhu na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici a zároveň tu dozrieva na budúceho umelca. Cez postavu Tomáša Halaja s jeho vnímaním povojnovej reality, až po absolvovanie gymnaziálnych štúdii na začiatku päťdesiatych rokov, prináša Ján Beňo autentický pohľad na roky, ku ktorých sa väčšina súčasných autorov už nevracia. Pôsobivo a umelecky výsostne tak oživuje dôležitú kapitolu našich dejín.