V Slatinke odhalili pamätnú tabuľu Jánovi Beňovi
Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Jána Beňa na mieste jeho rodného domu v Slatinke odhalili 6. októbra 2023 pamätnú tabuľu.
Združenie Slatinka (www.slatinka.sk) v spolupráci s miestnou samosprávou a rodinou Beňovcov, s podporou výtvarníkov a architektov v priebehu roka 2023 upravilo kedysi zabudnuté miesto na nový pamätný priestor na spomínanie, zastavenie, tiché rozjímanie, ale aj malé stretnutia.
Po desaťročiach plánovania priehrady, ktorá mala zatopiť dedinu Slatinka a prírodne cenné okolie, štát v r. 2022 zastavil projekt vodného diela, a do dediny sa pomaly vracia život. Ako tichý výkričník však na hornom konci dediny zostával prázdny, zanedbaný a spustnutý priestor, kde pôvodne stál rodný dom spisovateľa Jána Beňa, rodáka zo Slatinky.
Ten "zavraždili" štátni úradníci v roku 1999 a jeho nezákonné zbúranie malo byť výstrahou pre všetkých ľudí zo Slatinky, ktorí verili v záchranu svojej obce a práve v tom čase začali viac spolupracovať s ochranármi na presadení alternatív voči kontroverznej priehrade. Motív straty domova sa stal následne ústrednou témou Beňovho románu Posledný svedok.
"Ďakujem v mene Klubu nezávislých spisovateľov za pozvanie na slávnostné odhalenie pamätnej tabule spisovateľovi Jánovi Beňovi, ktorý bol nielen dlhoročným členom Klubu nezávislých spisovateľov, ale pre mnohých aj spoľahlivým priateľom, kolegom a priaznivcom, sprevádzajúcim nás v labyrintoch literárneho sveta.
Je veľmi potešujúce, že v čase zrýchlenej komunikácie, atakujúcej k zrýchlenému a bezobsažnému dianiu sa v Slatinke bude spomínať. Spomienka vyžaduje zamyslenie, stíšenie, pokoj, úvahu. Spomienka je zastavenie, STOP na mieste, na mieste zbúraného domu č. 63. Dom zmizol, ľudia zomreli. No dom tu stál a vznikal a pulzoval v ňom život. Svojím zápasom o záchranu tohto domu možno magicky spečatil osud tohto miesta na mnoho ďalších rokov spisovateľ Ján Beňo, ktorý uzrel svetlo sveta pred 90-timi rokmi práve tu. Bol to jeho rodný dom.
Nech si teda svet dlho pamätá, aké je vzácne mať taký domov, ktorý možno milovať do konca života a aké je to zraňujúce, keď o domov prichádzame, nech je to akýmkoľvek spôsobom.
Dovoľte mi vyjadriť obdiv a radosť, že Jankove úsilie o záchranu rodného domu nadobúda zmysel, i keď iným spôsobom, ako si prial.
Nech je miesto s pamätnou tabuľou, a v mojej predstave už aj s lavičkou a kvitnúcou hruškou, vzácnym miestom, kde sa v tichom rozjímaní budú rodiť dobré myšlienky a čisté slová."
J. Kaššovicová
