Slovensko a kultúra po sto rokoch
Za tragického kňaza označil Alexander Matuška evanjelického teológa, vzdelanca európskeho formátu, nositeľa doktorátov filozofie z Lipska a teológie z parížskej Sorbonny, vedca predurčeného na univerzitnú kariéru, ktorý v nepriaznivej národnej situácii skončil ako liturg a správca fary na najzapadlejšej liptovskej fare vo Vyšnej Boci.
Keď som sa začal zaujímať o jeho životný príbeh a dielo, ktoré vytvoril, musel som dať za pravdu Matuškovej charakteristike Lajčiakovej osobnosti. Jeho slovenský preklad Žalmov z hebrejského originálu dobová ev. spoločnosť odmietla, publikovanie sorbonnskej dizertácie o prorokovi Ezechielovi prerušili Cirkevné listy pre odpor k autorovmu „liberalizmu“, rukopis prekladu všetkých štyroch evanjelií (z pôvodného gréckeho vydania) by bol možno ešte teraz ležal zabudnutý v jeho archíve, keby som ho nebol objavil pri písaní románu Prehovor, Ezechiel – a tak vyšli sto rokov po jeho smrti, v roku 2018 v dôstojnej knižnej podobe v Spolku Martina Rázusa v Liptovskom Mikuláši. A dva roky po jeho smrti, zomrel 28. októbra 1918 a tak sa nedozvedel, že v ten istý deň bola v Prahe vyhlásený vznik Československej republiky a zároveň sa skončil náš storočia trvajúci národný útlak, vyšlo z pozostalosti jeho dielo Slovensko a kultúra.
Lajčiakov prenikavý vedecký pohľad na slovenskú spoločnosť z konca 19. a začiatku 20. storočia, vyšiel v knižnej podobe v roku 1920 v Myjave „tlačou kníhtlačiarne Daniela Pažického“. Z rukopisu ho zostavil prof. teológie Samuel Štefan Osuský a knihu vydala Slovenská ev. teologická akadémia v Bratislave ako I. zv. Evanjelickej teologickej knižnice. Profesor Osuský napísal aj úvodnú štúdiu Životopis a literárne pôsobenia Dra Jána Lajčiaka, ktorú v podobe prednášky prečítal 6. júna 1920 na Hurbanovom večierku v Bratislave. Z obsiahleho textu, ktorý podrobne mapuje Lajčiakov životný osud a prináša aj základnú charakteristiku tohto jeho diela, uvediem aspoň krátku úvodnú pasáž. Osuský píše: „ Keď naša Slov. ev. a. v. Theol. Akadémia poťažne jej Theol. Domov stal sa dedičom jeho bohatej, modernej, krásnej, vyše 1000 zväzkov počitujúcej knižnice, veľkou nevďačnosťou by bolo od nás, keby sme jeho veľkosť, zvláštnosť, učenosť nevyhrabali z prachu zabudnutia, nepoukázali slov. ev. verejnosti, menovite jeho inteligentným kruhom, že koho sme v Lajčiakovi ztratili, koho sme v ňom mali. Budem sa usilovať nakresliť jeho postavu objektívne, verne a uvidíš, roduverný Slovák, že máš v Lajčiakovi zosobnenú tragiku svojho slovenského národa.“
Teda: tragický kňaz v tragickej dobe pre národ. Lajčiak ale v tomto diele ukázal, aký podiel na tejto tragike má naša vlastná národná „nedvižnosť“, koľko biedy, nielen materiálnej, ale aj duševnej sa zabývalo v našom živote ap. Aj preto sa vydanie diela Slovensko a kultúra stretlo s rozporuplným dobovým prijatím a skutočný záujem vzbudilo až u nasledujúcich generácii, ako o tom svedčí aj úvodná štúdia Rudolfa Chmela Európsky Slovák – slovenský Európan, ktorá je súčasťou tohto nového vydania diela Slovensko a kultúra. Pre osud jeho diela je naozaj „tragicky“ príznačné, že pôvodný Lajčiakov rukopis ležal viac ako tri desaťročia v Pažického myjavskej tlačiarni a keď v päťdesiatych rokoch tlačiareň komunisti likvidovali, do ich barbarského mlyna sa dostalo aj Slovensko a kultúra.
Nové vydanie knihy v Spolku Martina Rázusa v Liptovskom Mikuláši je reprintom pôvodného originálneho vydania z roku 1920. Reprodukuje pôvodnú obálka a celý text tak, ako ho napísal Ján Lajčiak a upravil prof. Osuský. Rozhodli sme sa do textu nijako nezasahovať, „neposlovenčovať ho“, ako to bolo v ďalších vydaniach knihy, chceli sme tým ukázať ako musel Lajčiak zápasiť s dobovou slovenčinou a najmä chýbajúcou odbornou terminológiou. Dnešný čitateľ diela tak môže posúdiť, akým vyspelým jazykom sa odvtedy stala slovenčina a najmä pojmový aparát súčasnej modernej slovenskej vedy. Svedčí o tom aj záverečné štúdia v knihe Veda a sociológia v Lajčiakovom diele Slovensko a kultúra od filozofa a popredného odborníka na Lajčiakovo dielo Ľudovíta Turčana.
Na záver časť citátu z úvodu knihy: „ Autori podnetu k vzniku tejto publikácie ju priateľsky venujú všetkým, ktorí nedovolili a naďalej sa usilujú, aby Lajčiakovo meno, ale najmä jeho odkaz literárny, kultúrny a spoločenský nezmárnil zub času a ľahostajnosť k hodnotám... ANTON BALÁŽ, JÁN JURÁŠ, STANISLAV VALLO“.
Za všetkým nás troch, s vďakou sponzorom, ktorý umožnili grafikovi Petrovi Ďuríkovi vytvoriť originálnu a knižne krásnu podobu knihy a Spolku Martina Rázusa ju k pocte Jána Lajčiaka po sto rokoch znova v originálnej podobe vydať, spísal tento informatívny text.
Anton Baláž
Ukážka originálneho textu z pôvodného vydania.