Celý človek Robert Hass
Celým človekom nazval Juraj Kuniak amerického básnika Roberta Hassa v doslove k prekladom jeho poézie, ktoré publikoval vo Fraktále 3/ 2019. Zaujala ma vtedy báseň Czeslawovi Miłoszovi do Krakova, keďže ide o veľkého poľského básnika, laureáta Nobelovej ceny a Kuniak v Skalnej ruži, v skvelej edícii Poézia vydal v roku 2017 preklad výberu z Miloszových básni pod názvom To. A teraz do edície pribudol aj výber z Haasovej poézie pod názvom Čas a materiály.
Keď na januárovom KNS Juraj hovoril o svojom prístupe k prekladom poézie tohto amerického básnika a literárneho vedca, ktorý dnes patrí k popredným osobnostiam svetovej poézie uviedol, že R. Haasa najskôr vnímal len ako odborníka na básnické dielo Walta Whitmanna, z ktorého Spevu o mne pripravoval slovenský preklad. Práve korešpondencia, ktorú si o Whitmannovi začali vymieňať, nasmerovala Kuniaka aj k básnickému dielu R. Haasa. Uviedol, že počas prípravy výberu z jeho poézie si vymenili viac ako dvesto mejlov. Je to svedectvo ako zodpovedne sa Juraj pripravuje pri svojich prekladoch z diela veľkých zjavov americkej poézie. Pri Haasovi mi zišlo na um, že aj preklady môžu mať svoj „románový“ rozmer, a že tento skončil veľmi šťastne: sprístupnil slovenskému čitateľovi dielo naozaj výnimočného básnika.
V uvedenom doslove vo Fraktále charakterizoval
Haasa ako básnika „veľkej výrečnosti, jasnosti
a sily, ktorého dielo, čítané a oceňované, má korene v jeho
rodnej severnej Kalifornii“ a „ špecifickým
druhom energie-podobne ako jeho poézia-vyniká aj Hassova tvorba ako esejistu,
prekladateľa a aktivistu: vždy sa zasadzoval o poéziu, gramotnosť
a životné prostredie“. Upozornil aj na spoločenský rozmer Haasovej
tvorby, keď „ako básnik laureát sa
výrazne angažoval v boji proti americkej negramotnosti: jeho mottom bolo:
Spoločnosť sa buduje obrazotvornosťou“. A s touto angažovanou
ideou prechodil Ameriku, prednášal a získaval peniaze na organizovanie
konferencií, na ktorých sa stretávali známi spisovatelia, básnici a rozprávači,
aby hovorili o písaní, prírode a spoločnosti. Na pozadí tejto
Kuniakovej informácie mi zišlo na um (a stále z umu neschádza), kde je
naša spisovateľská angažovanosť, má naša súčasná tvorba svoj spoločenský
rozmer, nechýba náš apel proti našej súčasnej „novej negramotnosti“, ktorá má
podobu primitívnych, neartikulovaných výkrikov na predvolebných mítingoch?
Ale späť k americkému básnikovi a jeho
prekladateľovi. Robert Haas (ročník
1941) v súčasnosti pôsobí na univerzite v Berkeley, kde prednáša
anglický jazyk a poetiku. Práve tu bol jeho dlhoročným kolegom a priateľom
Czeslaw Milosz a Haas sa stal aj prekladateľom jeho poézie do angličtiny.
O ich blízkom vzťahu svedčí aj báseň Czeslaw Milosz: In memoriam, preklad ktorej Kuniak zaradil do výberu Čas a materiály (str. 49) a Haas
v nej zaznamenáva ako prekladal Miloszow cyklus básní Oh!. Je to pôvabná
ilustrácia zápasu prekladateľa z jazyka do jazyka, tu v poľštiny do
angličtiny. K tomu pristupuje rozdielny kultúrny kontext či dejinná
skúsenosť. Na tieto úskalia pri prekladaní Haasovej poézie upozorňuje Kuniak
svojimi Poznámkami prekladateľa (aj v náväznosti na autorove poznámky
k viacerým kľúčovým básňam výberu). Patrí k ním napr. aj Haasova
poznámka k básni Volám sa Dimitri
a dnes večer Vás bude obsluhovať, kde upozorňuje, že Dostojevský mylne
opisuje Grušenku (milenku Dmitrija Karamzova z románu Bratia Karamazovci)
ako brunetku. Pre mňa je práve táto báseň, inak príklad postmodernej
intertextulity, aj príkladom výraznej kultúrnej pamäťovej stopy akú máme pri
čítaní Dostojevského románov ( tu cituje aj Raskoľnikovu vraždu úžerníčky a
„dobráckej sestry“) spoločné s Američanmi. Rovnako i doslov
v knihe Mnohorakosť sveta,
mnohorakosť slova, mnohorakosť človeka od Petra Triznu poukazuje na to aká
„komplexná a mnohotvárna“ je poézia Roberta Haasa, spojená túžbou
porozumieť svetu, ktorý predstavuje vo svojej tvorbe. Rovnaké úsilie pri
preklade jeho poézie musel vynaložiť Juraj Kuniak. Jeho suverénny
prekladateľský výkon som si sám pre seba pripodobnil k rovnako suverénnemu
prekladateľskému činu Jána Zambora pri preklade poézie mexického básnika Otavia
Paza nazvanom Každodenný oheň či
preklade Milana Richtera poézie švédskej poetky Evy Strömovej v knihe Temná abeceda. Oba tieto preklady
rovnako vyšli v Skalnej ruži v edícii Poézia.
Anton
Baláž