Prezentácia románu Len jedna jar v Belehrade
V kníhkupectve Geca Kon Belehrade v stredu 29. marca predstavili preklad románu Antona Baláža Len jedna jar do srbčiny (Samo jedno proleće). Na prezentácii knihy hovorili prekladateľka Zdenka Valent Belić a Petar V. Arbutina, riaditeľ vydavateľstva. Kniha vyšla koncom minulého roka za finančnej podpory komisie SLOLIA. Stretnutie moderovala hovorkyňa v tomto vydavateľstve Nevena Drulović
Zdenka Valent Belić povedala, že jedným z dôvodov prekladu a vydania tejto knihy je, že v roku 2023 si pripomíname 55. výročie Pražskej jari. „Anton Balaž spracoval tieto udalosti nostalgicky, písal predovšetkým o zanieteniach svojej generácie, ale aj o sklamaniach, ktoré ich nevyhnutne sprevádzajú." Pripomína, že pre dejiny Československa ide o jednu z najvýznamnejších udalostí, ktorá výrazne poznamenala spoločenský, kultúrny a literárny kontext. „Tento román zhŕňa všetky aspekty tvorby Antona Baláža, ktorý literatúru vníma ako svedectvo doby, ako nastoľovanie dôležitých spoločenských tém, ako rozprávanie o tých ľuďoch a udalostiach, ktorých príbehy by boli zametené pod koberec," zdôraznila. „Toto је „najautobiografickejšie“ dielo Antona Baláža – napísal v ňom ódu na mladosť a ideály generácie. Názvom nám autor odkazuje, že rokov – nielen v jednom ľudskom živote, ale aj v celej spoločnosti – bolo veľa, ale jar bola len jedna,“ uzavrela prekladateľka.
Petar Arbutina poznamenal, že román Len jedna jar je kniha, ktorá hĺbkovo a veľmi názorne vysvetľuje a zobrazuje bezprostrednosť udalostí počas Pražskej jari a všetkého, čo sa vtedy udialo, a v historiografickom zmysle je skutočne presná. „Čo je však pre mňa dôležitejšie, je môj čitateľský dojem," zdôrazňuje Arbutina. „Spočíva v tom, že táto kniha zobrazuje univerzálnu tragédiu malého človeka, ktorého zradili veľké dejiny. Je to román o dejinách, ktoré aj ďalej trvajú a Baláž nám ukazuje, že sa to neskončilo, že spoločenské pomery v civilizácii sa nezmenili, len sa občas pomenúvajú inak. V podstate sú stále rovnaké, a preto je kniha aktuálna aj dnes“.
Jar nesplnených nádejí alebo o bezmenných hrdinoch
Text príhovoru Petara V. Abrutina
Čo vlastne vieme o Pražskej jari a vôbec o náraste povstaní v Európe v roku 1968?
Odhliadnuc od toho, že z rôznych dôvodov vznikli ideovo polyfónne rebélie, predovšetkým mladých ľudí, študentov, ktoré na nohy zdvihli Európu, Pražskú jar vnímame cez obrazy sovietskych tankov v uliciach Prahy, krvavých chodníkov a veľkolepej obety Jana Palacha. Ale naozaj, či sme si vôbec uvedomili, že vzbura zasiahla okrem Karlovej univerzity v Prahe aj Univerzitu Komenského v Bratislave a niektoré ďalšie, vtedy československé fakulty? Kto boli títo mladí ľudia a čo očakávali ako konečný výsledok svojho boja a vzbury? Aké boli ich ideály a aké neúspechy a sklamania po sovietskej intervencii? Pravdepodobne pre nevyhnutnosť priamych a osudových odpovedí na tieto otázky vytvára Anton Baláž navrstenú sociálnu perspektívu románu, v ktorom nevystupuje jeden typický hlavný hrdina. Každá zo šiestich apostrofovaných postáv žije svoju osobnú drámu umocnenú okolnosťami, ktoré sú všetkým spoločné. Preto Baláž dielo zakladá na individuálnych (seba)poznávacích perspektívach a osobnej katarzie, pretože historický rámec nám dáva obraz, ktorý nezahŕňa jednotlivca a jeho osobnú tragédiu v kolektívnom osude a ešte menej historiograficky typizovaného hrdinu.
Vzbura vytvára zmenu v sociálnej a kultúrnej paradigme. Slovenskí študenti sa dožadujú slobody na západoeurópsky spôsob. V tej istej chvíli študenti v Belehrade formujú Červenú univerzitu Karla Marxa a požadujú viac komunizmu, zatiaľ čo študenti Sorbonny vedú bitku s políciou proti kapitalizmu. Existuje spoločný menovateľ týchto ideologicky rozptýlených hnutí? Existuje! Mladícka rebélia a túžba po spravodlivejšej spoločnosti mimo ideologického rodinkárstva. Nová „spoločenská zmluva“, ako by ju nazval Michel Foucault. Ale zatiaľ čo sa snažia hodnotovo zmeniť svet a seba v tomto svete, európska politika nemá pochopenie pre vzburu malých národov, a to ani vtedy, keď hľadajú deklaratívne hodnoty európskej spoločnosti. Preto ich necháva napospas sovietskym tankom a novej diktatúre. Kolektívny osud vyvoláva rôzne osobné tragédie, preto je to kniha o dejinách, ktoré sa neskončili, o zrade a treste, ktorý postihuje tých, čo veria v lepší a spravodlivejší svet.Román Len jedna jarje vždy aktuálnym príbehom o utrpení jednotlivca vo chvíli kolektívneho nešťastia, o malej histórii, ktorá sa utopila vo veľkej vode udalostí, ktoré zmenili svet a bezprostrednú realitu. Anton Baláž vyrozprával príbeh o vznešenosti rebélie a veľkosti viery, o láske a mladíckej naivite. O všetkom, čo robí človeka osobnosťou a bez čoho je len jednotlivcom v mori množstva historických udalostí.
Petar V. Abrutina publikoval viac esejí, poviedok a recenzií v srbských i zahraničných časopisoch. Jeho texty vyšli v početných prekladoch, slovenskí čitatelia sa mohli v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej oboznámiť s jeho esejami Cirkus Dostojevskij, Porucha, Zavraždiť vtáka doda a Bulika alebo Láska je psia vlastnosť, ktoré vyšli v Romboide a v Slovenských pohľadoch.
