V Sofii s Táborom padlých žien
Na prezentáciu bulharského prekladu Tábora padlých žien som 7. novembra 2016 cestoval do Sofie spolu s jeho prekladateľkou Donkou Nejčeva-Chovanovou. Pani Donka je Bulharka, ktorá teraz so svojim manželom žije na Slovensku, vyštudovala sofijskú univerzitu Sv. Klimenta Ochridského, pracovala ako žurnalistka a prekladá z maďarského a slovenského jazyka. Zo slovenských autorov to bol Milan Rúfus (osobne sa s ním aj zoznámila), Rudolf Sloboda (toho poznala, keď niekoľko rokov robila knihovníčku v Devínskej Novej Vsi), Ján Johanides a Ladislav Ťažký. Potešilo ma preto, že sa rozhodla preložiť aj môj Tábor a po niekoľkoročných vydavateľských peripetiách a s podporou LIC (SLOLIA) a EU ( Creative Europe Programme) sa jej preklad dostal do najväčšieho a najprestížnejšieho bulharského vydavateľstva COLIBRI, ktorá práve oslavuje svoje 25. ročné jubileu s takmer tisíckou vydaných kníh najmä prekladovej literatúry s dielami najlepších svetových autorov. Navyše sa redaktorkou prekladu môjho románu stala bohemistka, prekladateľa takmer celého diela Milana Kunderu do bulharčiny, ktorá preklad doplnila o krátke vysvetlivky pod čiarou (napr. kto bol František Krištof Veselý či komandír geroj Čapajev). Z predchádzajúcej komunikácie s vydavateľstvom som vedel, že ma počas pobytu v Sofii čaká bohatý a náročný program. Čo sa potom aj potvrdilo.
Vydavateľstvo Colibri prezentáciu románu zorganizovalo v spolupráci s Veľvyslanectvom SR v Bulharsku, ktoré nám bezplatne poskytlo ubytovanie vo svojich priestoroch. Náš pobyt v Sofii využilo veľvyslanectvo aj na besedu so slovenskou krajanskou komunitou a bulharskými literátmi, prekladateľmi a vydavateľmi. Podujatie v reprezentačných priestoroch vydavateľstva sa uskutočnilo večer 8. 11. 2016 a medzi početným publikom boli aj študentky slovakistiky na sofijskej univerzite a na besedu prišli aj študentky slovakistiky z Univerzity sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove aj s lektorkou slovenského jazyka Eleonórou Zvalenou PhD. – čo ma osobitne potešilo. Po besede, ktorú uviedol veľvyslanec SR v Bulharsku Marián Jakubócy sa premietla aj filmová verzia románu. Mal som počas večera možnosť pohovoriť si s prekladateľom a vydavateľom A. Milčevom (pripravuje preklad románu M. Kompaníkovej Piata loď) a poslucháčkami slovakistiky a získať tak aspoň základný prehľad o ich záujme a pripravenosti stať sa v budúcnosti prekladateľmi slovenských autorov do bulharčiny.
V dňoch 11. – 12. novembra som v Sofii absolvoval početné novinárske rozhovory pre tlačové a internetové média ( aktualno.com , azcheta.com, ogledaj „se“, kafene.bg), absolvoval som živé vysielanie pre súkromné rádio Darik a polhodinovú reláciu pre Bulharské národné rádio. Na rozdiel od slovenských médii prišli sofijskí novinári sa rozhovory dobre pripravení, poznali román a hovorili o ňom s mimoriadnym uznaním, ako o diele s témou, ktorá nebola doteraz v bulharskej súčasnej literatúre spracovaná. Prekvapil ich aj „nevážny“, groteskno-karnevalový prístup k téme táborov nútených prác.
Zavŕšením prezentácii románu bolo stretnutie s literárnou obcou a následné autogramiáda v prestížnom literárnom klube Peroto. Program bol skvele moderovaný a naživo vysielaný na internetovej televízii ART TV. Aj tu v jeho úvode vystúpil veľvyslanec SR v Bulharsku, vyjadril potešenie, že sa môj román dostáva na bulharský knižný trh práve v čase, keď je SR predsedníckou krajinou EU a je to dielo, ktoré boli v rámci projektu Sto slovanských románov preložené do srbčiny, chorvátčiny a z grantového systému SLAWA bol podporený aj jeho preklad do angličtiny. Po autogramiáde rovnako nasledovalo klubové premietanie filmovej verzie Tábora padlých žien s anglickými titulkami. Film sa stretol s veľmi živým ohlasom publika. Počas večera v Perote som mal možnosť hovoriť aj s dcérou majiteľa vydavateľstva Colibri Jacqueline Wagenstein, ktorá prakticky riadi vydavateľstvo a prejavila záujem aj o vydanie niektorého môjho ďalšieho diela v bulharčine.
Za veľvyslanectvo náš pobyt v Sofii zabezpečoval a podujatia s Colibri koordinoval honorárny konzul Roman Roth a spolu s pánom veľvyslancom Jakubócym majú veľký podiel na jeho úspešnom priebehu. Počas štvordňového pobytu v Sofii som nadobudol presvedčenie, že slovenskí autori majú svojimi dielami, ktoré zobrazujú a reflektujú rovnakú dejinnú skúsenosť s komunizmom šancu zaujať bulharských čitateľov, rozhovory so študentkami slovakistiky mi potvrdili, že udržiavanie kontaktov s nimi môže stvoriť novú generáciu prekladateľov, aj že treba hľadať spôsob ako dopĺňať inak bohatú knižnicu na veľvyslanectve o naše knižné novinky – tu by iniciatívnu úlohu mohlo zohrať Literárne informačné centrum.
text: Anton Baláž, Foto: Roman Roth