Krajina zabudnutia : Anton Baláž
vydavateľstvo Maarechet, Kibuc Dalia 2015
Tematika románu slovenského autora zaujme mnohých izraelských čitateľov, ktorí chcú lepšie poznať osudy Židov sovietskeho bloku koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov minulého storočia. Príbeh sa odohráva v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, ktoré bolo vtedy súčasťou ČSR, v osudovom čase dejín tohto štátu po druhej svetovej vojne. Potom, čo sa komunistická strana zmocnila vlády v roku 1948, ČSR sa stalo poslušným satelitom SSSR a začal sa postupný proces zatvárania hraníc a stupňujúceho sa podozrievania osôb, ktoré boli oznámkované ako nepriatelia režimu: trockisti, titoisti, agenti západneho imperializmu ap. V rámci tohto procesu prebehla aj ďalekosiahla zmena postoja ČSR k sionizmu a Štátu Izrael: z počiatočnej politickej podpory, pomoci pri vysťahovaní Židov z Európy, ktorí prežili Shoa a zásielok zbraní Izraelu bojujúcemu vo vojne nezávislosti, nepriateľstvo k Izraelu sa stalo hlavnou politickou líniou a sionistické hnutie bolo označené za prisluhovača imperializmu. Jeho zastupiteľské úrady - Jewish Agency a Palestínsky úrad - boli podozrievané zo spiklenctva proti režimu a každý, kto ich navštívil bol vystavený stálemu sledovaniu tajnou policiou.
vydavateľstvo Maarechet, Kibuc Dalia 2015
Tematika románu slovenského autora zaujme mnohých izraelských čitateľov, ktorí chcú lepšie poznať osudy Židov sovietskeho bloku koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov minulého storočia. Príbeh sa odohráva v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, ktoré bolo vtedy súčasťou ČSR, v osudovom čase dejín tohto štátu po druhej svetovej vojne. Potom, čo sa komunistická strana zmocnila vlády v roku 1948, ČSR sa stalo poslušným satelitom SSSR a začal sa postupný proces zatvárania hraníc a stupňujúceho sa podozrievania osôb, ktoré boli oznámkované ako nepriatelia režimu: trockisti, titoisti, agenti západneho imperializmu ap. V rámci tohto procesu prebehla aj ďalekosiahla zmena postoja ČSR k sionizmu a Štátu Izrael: z počiatočnej politickej podpory, pomoci pri vysťahovaní Židov z Európy, ktorí prežili Shoa a zásielok zbraní Izraelu bojujúcemu vo vojne nezávislosti, nepriateľstvo k Izraelu sa stalo hlavnou politickou líniou a sionistické hnutie bolo označené za prisluhovača imperializmu. Jeho zastupiteľské úrady - Jewish Agency a Palestínsky úrad - boli podozrievané zo spiklenctva proti režimu a každý, kto ich navštívil bol vystavený stálemu sledovaniu tajnou policiou.
V kontexte tejto reality sa čitateľ románu zoznamuje s dvoma mladými Židovkami: Miriam, ktorá nezištne pomáha židovskym utečencom v rámci jej činnosti v Jewish Agency a Jointe, stará sa o ich zásobovanie potrebným tovarom a pomáha im pri prechode z ČSR do Rakúska na ceste do Izraela. V románe je opísaná jej hlavná úloha: pomôcť pri tajnom prechode hraníc z ČSR do Rakúska veľkej skupine Židov z Maďarska v čase keď sa už nedalo prejsť z Maďarska na západ a keď sa očakávalo, že aj západné hranice ČSR sa každú chvíľu uzavrú. Druhá mladá žena, Erna, po úteku z Maďarska našla dočasný úkryt v Bratislave, po tom, čo ju maďarské úrady chceli donútiť svedčiť proti Lászloovi Rajkovi, ktorého vôbec nepoznala. (Lászlo Rajk jeden z vedúcich predstaviteľov komunistickej strany Maďarska bol obvinený z podvratnej činnosti proti režimu a odsúdený na smrť. Spomenutie tohto procesu je možno skrytým náznakom autora na Slánskeho proces, ktorý prebehol krátko po udalostiach opísaných v románe a v ktorom väčšina obvinených boli Židia, verní členovia a vodcovia KSČ. Okrem horespomenutých úchylok línie strany, boli obvinení aj z "kozmopolitizmu", hanebné meno nalepené Židom poukazujúcim na nich ako ľudí bez koreňov, schopných zrady na československej vlasti a majúcich spojenia s nepriateľskými živlami na celom svete.
Prekvapujúce stretnutie týchto dvoch žien, ktoré spolu prežívali hrôzy Osvienčimu, odhaľuje hlboké jazvy, ktoré zanechal tábor smrti v ich dušiach. V románe vystupujú aj ďalšie postavy bratislavských Židov: Dr. Kalina, nazývaný Aharon Katz, ktorý stratil rodinu v Shoa a pomáha svojim súvercom vycestovať do Izraela; Shlojzo, zodpovedný za kuchyňu komunity vie ako zohnať potraviny a tovar potrebný na jej chod; Weissman, obchodník s látkami, ktorý je biľagovaný na verejnom mieste ako nepriateľ ľudu. Do príbehu sú votkané ďalšie dve postavy: "čierny Negus", izraelský chlapík, ktorý sa vracia do krajiny kde sa narodil ako zástupca novovzniknutého Izraela, aby previedol dohodnutý obchod so zbraňami a Jakub, jedna z hlavných postáv románu, miestny kresťanský fotograf, ktorého úrady obmedzujú v slobode tvorby a ktorý je neustále tajne i verejne sledovaný ŠTB. Jakub sa neúmyselne ocitne vo víre udalostí, ktoré majú antisemitský podtón a osud ho spojí s jednou z hlavných postáv príbehu.
V románe sa slovenský autor neuspokojil len s opisom udalostí a činností v čase uchopenia moci stalinizmom na Slovensku a jeho dôsledkov pre Židov, ktorí tam žili. Je dôležité vyzdvihnúť aj jeho hlboké porozumenie s ktorým opisuje labyrint minulosti a zvykov židovskej komunity v súvislosti s osobnosťou Chatama Sofera. Tak pootvára pre čitateľa okienko na minulosť, ktorá bola a nikdy už nebude.
V názve, ktorý dal autor knihe je nepochybne úmysel zosobniť ho v prirovnaní s pojmami ako "Krajina zasľúbená" alebo "Krajina vyvolená" symbolizujúce Izrael a Erec Izrael. Krajina zabudnutia sa nachádza na každom mieste na svete, kde možno zabudnúť deprimujúcu minulosť, ďalekú a blízku. Dokonalé ovládanie prekladateľov Tamary a Dr. Martina Rodana jemnosti a odtieňov slovenčiny a hebrejčiny je viditeľný z ich jazykovo bohatého a plynného prekladu.
Avri Fisher, Kfar Masaryk
Avri Fischer z kibucu Kfar Masaryk, v minulosti jeden z predstaviteľov ľavicovo orientovanej skupiny kibucov "Hashomer hacair" a strany "Mapam". Recenzia románu bola uverejnená v týždenníku hnutia kibucov v Izraeli "Hazman hayarok", ktorý vyšiel 11.2.2016
Dr. Mosche Jegar o Krajine zabudnutia
Prekladatelia románu Krajina zabudnutia do hebrejčiny dostali početné ohlasy na jeho knižné vydanie v Izraeli. Okrem ľudí zo slovenskej komunity, ktorí ešte sami zažili povojnové Slovensko a potom sa so svojimi rodičmi vysťahovali do Izraela alebo emigrovali po roku 1968, dostal Martin Rodan aj viaceré ohlasy od izraelských publicistov, historikov či bývalých diplomatov - ako je to aj v prípade listu od Dr. Mosche Jegara. O tomto liste informoval aj autora románu Antona Baláža. Prinášame jeho preklad do slovenčiny.
"Včera som dostal list od Dr. Moshe Yegara, ktory prečítal Tvoju knihu. Dr. Yegar je známa osobnosť v jeruzalemských intelektuálnych kruhoch. Napísal niekoľko kníh a pracoval na tunajšom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1994-95 bol veľvyslancom Izraela v Českej republike a napísal aj knihu o vzťahoch medzi Československom a Izraelom, ktorá bola aj preložená do češtiny a angličtiny. Bol niekoľko rokov aj riaditeľom tunajšieho Ústavu pre preklady hebrejskej literatúry, je to niečo podobne ako Litcentrum, a má na starosti podporovanie prekladov hebrejskej literatúry vo svete. Vo svojom liste Dr. Yegar píše:
Prečítal som si knihu Antona Balaza "Krajina zabudnutia" vo Vašom výbornom preklade. Čítal som už nemálo kníh o židovských komunitách vo východnej Európe po 2. svetovej vojne, o preživších holokaust a o hnutí "Habricha". Niečo z toho som mal aj možnosť osobne zažiť, hoci o niekoľko rokov neskôr, keď sa už okolnosti predsa dosť značne zmenili. Bolo to v rokoch 1956-58, keď som pracoval na veľvyslanectve v Bukurešti.
Balážova kniha je celkom inakšia. Je napísaná z pohľadu, ktorý som doposiaľ nepoznal. Knihy, ktoré som na túto tému čítal boli napísané z pohľadu Izraelčanov, ktorí sa touto tematikou zapodievali, písali pamäti alebo robili výskum. Tento slovensky spisovateľ ma široké znalosti o židovstve. Je Židom? Je považovaný na Slovensku za slovenského spisovateľa? Čítanie Balážovho románu vyvoláva stupňujúce sa vzrušenie a pocit nepokoja. Zdá sa mi, že z určitého hľadiska možno tvrdiť, že situácie opísané v románe sú dôkazom pravnosti sionizmu ako jedinej cesty, ktorá umožnila Židom oslobodiť sa od nedôstojného života a tragédií diaspóry. Urobili ste preto dobre, že ste preložili tuto knihu a sprístupnili ste ju izraelskému čitatelovi.
Všetka česť a prajem Vám i autorovi románu všetko najlepšie.
Prekladatelia románu Krajina zabudnutia do hebrejčiny dostali početné ohlasy na jeho knižné vydanie v Izraeli. Okrem ľudí zo slovenskej komunity, ktorí ešte sami zažili povojnové Slovensko a potom sa so svojimi rodičmi vysťahovali do Izraela alebo emigrovali po roku 1968, dostal Martin Rodan aj viaceré ohlasy od izraelských publicistov, historikov či bývalých diplomatov - ako je to aj v prípade listu od Dr. Mosche Jegara. O tomto liste informoval aj autora románu Antona Baláža. Prinášame jeho preklad do slovenčiny.
"Včera som dostal list od Dr. Moshe Yegara, ktory prečítal Tvoju knihu. Dr. Yegar je známa osobnosť v jeruzalemských intelektuálnych kruhoch. Napísal niekoľko kníh a pracoval na tunajšom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1994-95 bol veľvyslancom Izraela v Českej republike a napísal aj knihu o vzťahoch medzi Československom a Izraelom, ktorá bola aj preložená do češtiny a angličtiny. Bol niekoľko rokov aj riaditeľom tunajšieho Ústavu pre preklady hebrejskej literatúry, je to niečo podobne ako Litcentrum, a má na starosti podporovanie prekladov hebrejskej literatúry vo svete. Vo svojom liste Dr. Yegar píše:
Prečítal som si knihu Antona Balaza "Krajina zabudnutia" vo Vašom výbornom preklade. Čítal som už nemálo kníh o židovských komunitách vo východnej Európe po 2. svetovej vojne, o preživších holokaust a o hnutí "Habricha". Niečo z toho som mal aj možnosť osobne zažiť, hoci o niekoľko rokov neskôr, keď sa už okolnosti predsa dosť značne zmenili. Bolo to v rokoch 1956-58, keď som pracoval na veľvyslanectve v Bukurešti.
Balážova kniha je celkom inakšia. Je napísaná z pohľadu, ktorý som doposiaľ nepoznal. Knihy, ktoré som na túto tému čítal boli napísané z pohľadu Izraelčanov, ktorí sa touto tematikou zapodievali, písali pamäti alebo robili výskum. Tento slovensky spisovateľ ma široké znalosti o židovstve. Je Židom? Je považovaný na Slovensku za slovenského spisovateľa? Čítanie Balážovho románu vyvoláva stupňujúce sa vzrušenie a pocit nepokoja. Zdá sa mi, že z určitého hľadiska možno tvrdiť, že situácie opísané v románe sú dôkazom pravnosti sionizmu ako jedinej cesty, ktorá umožnila Židom oslobodiť sa od nedôstojného života a tragédií diaspóry. Urobili ste preto dobre, že ste preložili tuto knihu a sprístupnili ste ju izraelskému čitatelovi.
Všetka česť a prajem Vám i autorovi románu všetko najlepšie.