V Budapešti sme nechýbali
Slovenská republika sa stala čestným hosťom na 23. ročníku Medzinárodného knižného veľtrhu v Budapešti, ktorý sa v hlavom meste susedného Maďarska uskutočnil v dňoch 21. - 24. apríla 2016.
Slogan podujatia: Dobré knihy robia dobrých susedov dostal konkrétnu podobu v preklade štyridsiatich preložených kníh súčasných slovenských autorov a vytvorili sa tak predpoklady zvýšiť záujem maďarských čitateľov o slovenskú literatúru. A prítomnosť viac ako troch desiatok autorov, ktorí sa osobne zúčastnili na ich prezentácii, veľtrhovému publiku vytvorila predpoklady aj na bezprostrednú komunikáciu so záujemcami o ich diela, na stretnutia s ich vydavateľmi a prekladateľmi. Viacerých autorov uvádzali ich maďarskí kolegovia, známi spisovatelia. Súčasťou sprievodného programu, inak veľmi bohatého, ktorého podstatná časť sa realizovala v našom národnom knižnom stánku, boli aj diskusie slovenských a maďarských historikov, okrúhly stôl o špecifikách prekladu slovenskej literatúry do maďarčiny, maďarská literatúra v slovenskom preklade, témy ako Slovensko v strednej Európe či Slovenská otázka dnes. K historikom tak pribudli viacerí známi slovenskí a maďarskí politológovia a prognostici.
Na slávnostnom otvorení veľtrhu sa zúčastnil aj minister kultúry SR Marek Maďarič. Vo svojom vystúpení uviedol, že sa hlásime k spoločnému uhorskému kultúrnemu dedičstvu a súčasťou dnešnej plodnej a bohatej kultúrnej spolupráce je aj naše čestné hosťovanie na tomto prestížnom knižnom veľtrhu a záujem maďarských vydavateľov a prekladateľov o slovenskú literatúru. V podobnom duchu ďalšieho rozvíjania kultúrneho dialógu našich susedných štátov potom na otvorení hovoril i maďarský minister pre ľudské zdroje Zoltán Balog. Obaja ministri potom navštívili aj slovenský národný stánok a Marek Maďarič si nielen podrobne prezrel knihy preložené do maďarčiny, ale celkom neformálne si pohovoril s autormi, ktorí sa zúčastnili na otvorení veľtrhu. Už na jeho otvorení i v národnom stánku vyzdvihol podiel László Szigetiho, riaditeľa vydavateľstva Kalligram na iniciovaní a príprave nášho hosťovania na MKV v Budapešti. Na tomto neformálnom stretnutí sa aj za prítomnosti Miroslavy Vallovej, riaditeľky Literárneho informačného centra - ktoré bolo z poverenia MK SR hlavným organizátorom našej účasti na veľtrhu -- hovorilo o ďalších možnostiach prezentácie slovenskej literatúry v zahraničí.
V jednotlivých veľtrhových programoch sa predstavili členovia Klubu nezávislých spisovateľov Pavol Vilikovský, Pavol Rankov, Anton Baláž, Rudolf Chmel, Mila Haugová, Tamara Archlebová a Marta Součková.
Pavol Vilikovský, najprekladanejší súčasný autor do maďarčiny prezentoval svoj román Prvá a posledná láska a zúčastnil sa i viacerých diskusných vystúpení, rovnako i Pavol Rankov. Anton Baláž v spoločnom programe s Petrom Juščákom predstavil román o povojnových osudoch slovenskej židovskej komunity Krajina zabudnutia spolu s jeho prekladateľkou do maďarčiny Tamarou Archlebovou. Rovnako aj Jučšákov román ... a nezabudni na labute je tematicky zakotvený v povojnovom období a jeho témou je osud žien, zavlečených do sovietskych gulagov. Rudolf Chmel predstavil antológiu Slovenská otázka dnes a Mila Haugová sa spolu s básnikmi Ivanom Štrpkom a Michalom Habajom predstavila v programe Nedeľná chvíľka poézie. Ich básne vyšli v maďarčine v antológii súčasnej slovenskej poézie Chodníky do výšav v preklade László Tótha. A poviedky Ladislava Balleka, Stanislava Rakúsa a Pavla Vilikovského zaradila literárna vedkyňa Marta Součková do antológie slovenskej poviedky 20. storočia nazvanej Modern dekameron.
Slovenská republika sa stala čestným hosťom na 23. ročníku Medzinárodného knižného veľtrhu v Budapešti, ktorý sa v hlavom meste susedného Maďarska uskutočnil v dňoch 21. - 24. apríla 2016.
Slogan podujatia: Dobré knihy robia dobrých susedov dostal konkrétnu podobu v preklade štyridsiatich preložených kníh súčasných slovenských autorov a vytvorili sa tak predpoklady zvýšiť záujem maďarských čitateľov o slovenskú literatúru. A prítomnosť viac ako troch desiatok autorov, ktorí sa osobne zúčastnili na ich prezentácii, veľtrhovému publiku vytvorila predpoklady aj na bezprostrednú komunikáciu so záujemcami o ich diela, na stretnutia s ich vydavateľmi a prekladateľmi. Viacerých autorov uvádzali ich maďarskí kolegovia, známi spisovatelia. Súčasťou sprievodného programu, inak veľmi bohatého, ktorého podstatná časť sa realizovala v našom národnom knižnom stánku, boli aj diskusie slovenských a maďarských historikov, okrúhly stôl o špecifikách prekladu slovenskej literatúry do maďarčiny, maďarská literatúra v slovenskom preklade, témy ako Slovensko v strednej Európe či Slovenská otázka dnes. K historikom tak pribudli viacerí známi slovenskí a maďarskí politológovia a prognostici.
Na slávnostnom otvorení veľtrhu sa zúčastnil aj minister kultúry SR Marek Maďarič. Vo svojom vystúpení uviedol, že sa hlásime k spoločnému uhorskému kultúrnemu dedičstvu a súčasťou dnešnej plodnej a bohatej kultúrnej spolupráce je aj naše čestné hosťovanie na tomto prestížnom knižnom veľtrhu a záujem maďarských vydavateľov a prekladateľov o slovenskú literatúru. V podobnom duchu ďalšieho rozvíjania kultúrneho dialógu našich susedných štátov potom na otvorení hovoril i maďarský minister pre ľudské zdroje Zoltán Balog. Obaja ministri potom navštívili aj slovenský národný stánok a Marek Maďarič si nielen podrobne prezrel knihy preložené do maďarčiny, ale celkom neformálne si pohovoril s autormi, ktorí sa zúčastnili na otvorení veľtrhu. Už na jeho otvorení i v národnom stánku vyzdvihol podiel László Szigetiho, riaditeľa vydavateľstva Kalligram na iniciovaní a príprave nášho hosťovania na MKV v Budapešti. Na tomto neformálnom stretnutí sa aj za prítomnosti Miroslavy Vallovej, riaditeľky Literárneho informačného centra - ktoré bolo z poverenia MK SR hlavným organizátorom našej účasti na veľtrhu -- hovorilo o ďalších možnostiach prezentácie slovenskej literatúry v zahraničí.
V jednotlivých veľtrhových programoch sa predstavili členovia Klubu nezávislých spisovateľov Pavol Vilikovský, Pavol Rankov, Anton Baláž, Rudolf Chmel, Mila Haugová, Tamara Archlebová a Marta Součková.
Pavol Vilikovský, najprekladanejší súčasný autor do maďarčiny prezentoval svoj román Prvá a posledná láska a zúčastnil sa i viacerých diskusných vystúpení, rovnako i Pavol Rankov. Anton Baláž v spoločnom programe s Petrom Juščákom predstavil román o povojnových osudoch slovenskej židovskej komunity Krajina zabudnutia spolu s jeho prekladateľkou do maďarčiny Tamarou Archlebovou. Rovnako aj Jučšákov román ... a nezabudni na labute je tematicky zakotvený v povojnovom období a jeho témou je osud žien, zavlečených do sovietskych gulagov. Rudolf Chmel predstavil antológiu Slovenská otázka dnes a Mila Haugová sa spolu s básnikmi Ivanom Štrpkom a Michalom Habajom predstavila v programe Nedeľná chvíľka poézie. Ich básne vyšli v maďarčine v antológii súčasnej slovenskej poézie Chodníky do výšav v preklade László Tótha. A poviedky Ladislava Balleka, Stanislava Rakúsa a Pavla Vilikovského zaradila literárna vedkyňa Marta Součková do antológie slovenskej poviedky 20. storočia nazvanej Modern dekameron.