Ľahkým perom o covide
Vlasta Hochelová: O ŽIVOTE VIEŠ PRD! Fejsbúkový denníkNitra, Enigma 2022
Covid-denník na fejsbuku a takmer denné zaznamenávanie toho, čo všetko spôsobil „skurvený covid“ s nekonečnými časmi rôznych stopiek života a obáv z výťahov, ulíc, časov on line vzdelávania a online diskusií a stretnutí – a na druhej strane príhody a skúsenosti rozprávačky románu Magdy z rodinného života, kde dominantnou postavou je jej domáci, ale aj sokolík Vašek a pes Borko ako ideálny lockdownový pes, „vôbec nechce chodiť von a nie jej z toho deprimovaný“. Vo virtuálnom prostredí sociálnej siete dominuje v románe postava Ľuboša Fejfara a zoznamujeme sa s ním, keď už neodpovedá na Magdin status – je práve čerstvo mŕtvy. A hoci najvýraznejšie aj na najväčšej príbehovej ploche románu vstúpil do jej súkromného priestoru, nie je to veru žiadny kladný hrdina. „Ľubomír sa po vojenčine oženil, splodil dcéru, rozviedol sa, oženil, splodil syna a dcéru, opil sa sto, tisíckrát, padal, chvastal sa a ďalej chľastal, hádzal stoličky do ženy, vyhadzoval syna z bytu, míňal rodinné úspory, rozviedol sa, ušiel za hranice, aby ho nezavreli pre dlhy do väzenia“, zároveň má Fejfar v knihe aj ďalšie, pozitívnejšie profily a identity, ale v jeho živote dominuje „diktatúra alkoholizmu“. Spôsobila, že aj Magdin pokus osobne sa s ním stretnúť zlyhal. V pomyselnom nekrológu priznáva, že s Fejfarom nešlo len o fejsbúkový kontakt, „bola to komunikačná závislosť aj emocionálna nadstavba“.
Tak ako sa v románe navzájom prelínajú dva tematické okruhy, pandémia a jej vplyv na spoločnosť a online spoločenstvo, v podstate virtuálnu identitu Fejfara, strieda reálna postava Magdinho domáceho. Práve on sa stal vďačným objektom jej ľahkého pera. So zväčša láskavou iróniou portrétovaný „dvorný básnik“ patrí jednoznačne do skupiny charizmatických, hoci nepraktických osobností. Ilustrujú to aj ich nasledujúce manželské ON - ONA dialógy. „Čo nám to svieti na aute?“ „Kontrolka, pneumatiky nahustiť! „ Hej, poď sem, prečo tlačiareň nefunguje?“„ Náplne sú prázdne“. „Čo to tu naskakuje? „Čo? Moja husia koža....“. Neovláda ten jej domáci nekutil ani rôzne technologické vymoženosti modernej doby, zato sa „nemoderne“ vyzná v literatúre. Keď Magdina priateľka Zuza stratila prácu, rozhodla sa, že voľný čas vyplní čítaním Ballekových románov. Po ich prečítaní – čo je hodnoverné svedectvo dĺžky a izolovanosti jedinca v čase pandémie, keďže Ballekove romány Pomocník a Agáty majú spolu viac ako 800 strán – Zuza ešte Magdu požiadala o akademickú monografiu o tomto spisovateľovi, ktorú napísal jej domáci. „ Onedlho sa jej Zuza s úžasom ozvala: „Magda, ty žiješ s géniom“! Autorka románu to zamlčala, ale ja doplním, že monografia sa volala Príbeh ako princíp a jej autor v reálnom literárnom priestore vytvoril prinajmenšom zapamätateľné dielo. Tu ešte jeden môj doplnok: kritérium geniality by jej domáci splnil, keby sa rozhliadol po ďalšom románopiscovi, môže to byť opäť na B. a napísal aj o ňom rovnako zapamätateľnú monografiu. (Ale o tom potom).
Príbeh ako princíp, možno len podvedomým, až podprahovým vplyvom jej domáceho, sa stal aj základným výstavbovým prvkom fejsbukového románu Vlasty Hochelovej. Dosvedčuje to hneď úvodná kapitola Nezvestný Fajfer. Aj vo všetkých ďalších, zväčša krátkych príbehové kapitoly knihy, dobre vystavené a zväčša vtipne pointované prezrádzajú skúsenú vysokoškolskú učiteľku novinárstva – potvrdzuje to aj ako učiteľka Janka Kuciaka, je Fejfar dominantnou postavou, Magda sa dokonca rozhodne zmeniť virtuálny kontakt na osobné stretnutie vo veľkomeste, no jej pokus zlyhal, nestretli sa, akurát mu Magda strčila do domovej schránky jeho matky dve knihy. Po jeho smrti sa do veľkomesta vybrala znova, zamierila do známeho vchodu č. 66 a – staršej pani jeho meno nič nehovorilo, reakcia pána v drahom oblečení: Fejfar? To sa mýlite, ja som správca bytovky. Máte zlú adresu. Že zomrel? Tu nikto nezomrel. A ešte mamička s kočíkom: Že žil na prvom poschodí s matkou v jednoizbovom byte? Tam je len jeden jednoizbový byt, žije tam len ona s dcérou. Pustila ale Magdu dnu, ale nebola tam ani schránka s menom jeho matky. A bol vôbec nejaký Fejfar? Borgesovská či mitanovská príbehová pointa. Čiže: dobre vymyslené, Magdin domáci bledne závisťou.
Ale už vážne. Fajfer možno nebol reálny, ale covid áno a Vlasta Hochelová sa ho v knihe úspešne zmocnila svojim ľahkým perom. Ale to, čo sa stalo 24. 2. 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu a Magda tento zločinný útok po niekoľkých dňoch komentovala slovami, že „vyvalila sa na ňu vojna ako ľadová triešť“ a zaznamenala ako vlna solidarity s Ukrajinou zaplavila fejskúk. Nezamlčala ani ako začala Putinova vojna názorovo deliť ich virtuálnu komunitu. Musíme počkať kedy a v akej podobe sa v literatúre objaví o nej fejsbúkový denník. Tomu o covide dala Vlasta Hochelová úspešnú a čitateľsky zaujímavú podobu.
P. S. Po vyjdení koncom roka 2022 jej kniha putovala z Nitry na myjavské kopanice tak dlho, že medzitým už stihli v Romboide 1/2 2023 vyjsť dve recenzie. Alexander Halvoník jej dal názov Kam z bubliny? A Dominik Vančo O živote nielen o facebooku. Takže: do tretice všetko dobré...
Anton Baláž
