ZidovskyFenomen - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

O holokauste a postholokauste v strednej Európe

Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr UKF v Nitre sa pod vedením prof. Tibora Žilku stal na Slovensku odborným a uznávaným pracoviskom zaoberajúcim sa osudmi židovskej komunity v tomto geograficky exponovanom priestore. Jedným z jeho kľúčových aktivít je organizovanie odborných konferencii, na ktoré okrem slovenských a maďarských historikov skúmajúcich fenomén holokaustu i postholokaustu pozývajú aj autorov, ktorí tieto témy stvárňujú vo svojej tvorbe. Vzniká tak zaujímavé prepojenie vedeckého a umeleckého pohľadu  -- o čom svedči aj knižne publikované výstupy z týchto konferencii.
Z druhého ročníka konferencie práve vyšiel dvojjazyčný slovensko-maďarský zborník Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom priestore II. a prináša aj viaceré príspevky členov Klubu nezávislých spisovateľov: historika Ivana Kamenca, literárneho vedca Tibora Žilku, prozaika a publicistu Antona Baláža a básnika a prekladateľa Milana Richtera.
O priebehu a výsledkoch arizačného procesu na Slovensku po vzniku vojnového slovenského štátu píše Ivan Kamenec. V úvode svojej štúdie uvádza, že priebeh arizácie židovského majetku je už v hlavných smeroch po faktografickej i chronologickej stránke dostatočne spracovaný, v ostatnom období sa výskum presúva aj na menej známe témy tejto stránky, na problematiku postojov väčšinového slovenského obyvateľstva v konfrontácii s celkovým riešením židovskej otázky a jej dôsledkov, ktoré trvajú dodnes v rovine morálnych i psychologických dôsledkov v dnešnej slovenskej spoločnosti. Poukazuje na fenomén protižidovskej propagandy a vníma ho ako fenomén, ktorý vo svojej metamorfovanej podobe, zacielenej teraz na iné nepriateľské skupiny (migranti, utečenci ap) je stále rovnako nebezpečný. Tibor Žilka v objavnej štúdii Láska v čase (morálnej) cholery skúma ako táto nebezpečná infekčná choroba nenávisti a netoleranie, vyúsťujúca do masového vraždenia stála pri vzniku básnického literárnych diela Milana Richtera, próz Antona Baláža Krajina zabudnutia a Transporty nádeje a knihy Denisy Fulmekovej Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. Tiež známych dokumentárnych kníh Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel a Rudolfa Vrbu Utekl jsem z Osvětimi. Anton Baláž v esejisticky a spomienkovo ladenom príspevku Osvienčim v mojom románe Krajina zabudnutia a v jeho reálnom predobraze píše o stretnutiach so sestrami Pavla-Pesy a Eugénia-Nelly Schreiberové, ktoré boli v prvom transporte tisícky slovenských židovských dievčat do Osvienčimu a podarilo sa im tento najväčší nacistický tábor smrti prežiť. Do literárnej prílohy zborníka jej zostavovateľka Magdalena Hrbáček zaradila dva prozaické spomienkové texty Milana Richtera o osude jeho rodiny Kvark a syndrom nepohladkanej ruky a O koreňoch, hroboch – a veľkom osamení a dve básne: väčšiu básnickú kompozíciu Október 1944 – Terezín, Brezinka a báseň Korene vo vetre, ktorá od svojho vzniku vyšla v prekladoch do viac ako tridsiatich jazykov a patrí k najsilnejším a najemotívnejším výpovediam o holokauste vo svetovej literatúre. Zborník prináša aj ďalšie príspevky slovenských i maďarských historikov a v štúdii Marty Žilkovej Postholokaust v stredoeurópskom umení približuje tvorbu autorov, ktorí sledujú povojnové osudy ľudí, ktorí prežili nemecké vyhladzovacie tábory a hľadajú cestu návratu do povojnového života.
(bž)
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky