Vystúpenie Jána
Zambora pri preberaní ceny KNS za knihu
Stavebnosť básne
Moja kniha Stavebnosť
básne nie je recyklovaním už dosiahnutého. O zmáhanie nových
priestorov sa usilujem v každej oblasti svojho literárneho písania. Vnímam sa –
dúfam, že to nie je subjektívny pocit – ako ten, čo stále hľadá, otvára sa
novým možnostiam, prirodzene, aj za cenu rizika. Už samo hľadanie znamená
nerezignovanie, rátanie s novými cestami i zmyslom. Aby sa mi správne
rozumelo, vnímam sa ako ten, čo sa stále pokúša.
Písanie o poézii chápem ako súčasť
svojej básnickej dielne. Neberiem ho však ako laboratórne, stále ma zaujíma,
čím žije človek, aká je situácia človeka a sveta, aký je vzťah človeka
k univerzu. Pritom to nie je
v rozpore s mojím reflektovaním poézie ako umenia.
Moja predstava komplexne chápanej
poetiky má charakter semiopoetiky, teda poetiky nestrácajúcej zo zreteľa aj
oblasť významov a zmyslu diela. Úsilie o relatívnu komplexnosť
analýzy a interpretácie vstupuje do istej polemiky s tematologickou
orientáciou literárnej vedy, ktorá je najmä pri prezentácii poézie
nedostatočná, hoci nepodceňujem jej prínosné výstupy.
Pri všetkej prítomnosti odborných
parametrov v mojom písaní o poézii, próze a literárnom preklade
pokladám za potrebné zdôrazniť, že jeho zakladajúcim činiteľom je cítenie
literárneho diela. Vsadzujem na vecnosť, ale nejdem cestou nezúčastneného
chladného objektivizmu, tobôž nie scientizmu.
Nie som stúpencom ani realizátorom či
aplikátorom nejakej konkrétnej literárnovednej metodológie. Moje ambície sú,
pravdaže, nielen analyticko-interpretačné, ale aj teoretické. Poznávanie
literárneho diela si vyžaduje i primerané teoretické nástroje vrátane
nových. Poznatky z teórie sa usilujem rozvíjať predovšetkým na základe
analýzy básnických textov. Ide mi však najmä o hlbšie a presnejšie
predstavenie významného diela.
Stavebnosť básne je ďalším výrazom
môjho dlhého zápasu, v ktorom čelím relativizácii hodnôt
a komercionalizácii. V literárnovednej reflexii sa orientujem na to,
čo pociťujem ako hodnotu. Moje účinkovanie v tejto sfére je aj zápasom
o hodnoty. Usilujem sa prispieť k ich etablovaniu. Vraciam do hry
diela, ktoré si to zaslúžia. Nie silnými slovami, ale
analyticko-interpretačnými argumentmi.
Nie som dejepiscom poézie, ktorý má
ambíciu reflektovať všetko, čo je v istom období napísané. Svoj záber však
postupne rozširujem. A spolieham sa na pracovný diel iných.
Bratislava, 18. septembra 2019