Zambor Krasko - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ján Zambor: Vzlyky nahej duše.
Ivan Krasko v interpretáciách
Bratislava, Literárne informačné centrum 2016

Autorskú produkciu členov KNS tento rok otvára Ján Zambor knihou, ktorú sám v úvodnom slove označil za sumarizáciu a najmä rozvinutie jeho nového literárnovedného záujmu o poéziu Ivana Kraska. Tento záujem o kľúčovú básnickú osobnosť modernej slovenskej poézie sa zrodil pred dvadsiatimi rokmi " a postupne vykryštalizoval do predstavy netradičnej monografie". Môžeme k jeho slovám pripojiť, že za uvedené dve desaťročia tvorivo vyrástol a "vykryštalizoval" aj jej autor a dnes Ján Zambor patrí k našim literárnovedným osobnostiam (uveďme z jeho rozsiahleho odborného diela aspoň najnovšie knihy Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu a Miroslav Válek v interpretáciách) a ako vysokoškolský pedagóg , profesor na Filozofickej fakulte UK formuje svojimi názormi a precíznymi verzologickými rozbormi poézie nielen slovenských, ale i ruských a španielskych básnikov, novú generáciu literárnych vedcov i vedkýň.

Vo vstupnej štúdii Kontúry poézie stručne prechádza kľúčovými básňami Kraskových dvoch básnických zbierok Nox et solitudo a Verše, v ďalšej nazvanej Aspekty sa zaoberá tvorivými inšpiráciami Kraskovej poézie a ťažisko diela tvoria interpretácie konkrétnych básní - a hoci v nich chýbajú "učebnicové" básne otcova roľa a Baníci, autor sa vedome vyhol národnobuditeľskému pohľadu na Kraskovu poéziu a sústredil čitateľský záujem na mnohé menej známe Kraskove básne, ktoré ich umeleckou hodnotou prevyšujú. Nielen interpretácia, ale zároveň aj životné okolnosti vzniku týchto básní, české literárne prostredie i dlhé odlúčenie od Slovenska, kedy Krasko žil a pracoval ako chemický inžinier v cukrovare v Kloboukoch pri Kladne, či zaujímavo vykreslené obdobie jeho stredoškolských štúdii v Sedmohradsku na nemeckom ev. gymnáziu v Sibiu výrazne obohacujú aj čitateľské vnímanie Kraskovej poézie. Osobitne to vynikne pri interpretácie básne Aminke, k zrodu ktorej básnika inšpirovala dcéra jeho gemerských príbuzných - a s dievčatkom z tejto básne sa Zambor po rokoch stretol v Košiciach. V Postskriptume k interpetácii Aminky o nej uviedol: " Vekom zohnutá vo dva konce, akoby by napísal klasik, a stále krehké, čisté, jasné a citlivé dievčatko so starosťou o iného ako v Kraskových veršoch".
V závere knihy čitateľ nájde aj Chronológiu života a tvorby Ivana Kraska, anglické rezume v preklade Johna Minahana, rozsiahlu kraskovskú literatúru i dva lektorské posudky, autormi ktorých sú literárni vedci Vladimír Petrík a Ján Gavura. Zamborova nová kniha je nielen fundovaným sprievodcom poéziou Ivana Kraska, ako ju hodnotí Ján Gavura, či "je koncipovaná tak, aby si jej poznatkovú bázu mohli osvojiť všetci, ktorí sa zaujímajú o Kraska a poéziu vôbec". Zároveň je z polygrafického hľadiska aj krásnom knihou s nápaditým dizajnom a zásluhou jej vydavateľa Literárneho informačného centra, zodpovedného redaktora Mariána Andričíka a editorky Margity Bizíkovej aj starostlivo jazykovo a redakčne pripravená.

Aminke
Môj život, to je šíra, mútna kaluž
vo stíne dávno zašlého už lesa,
v jej strede - spomienka na teba -
ľalia vodná hlávku kloní, chvie sa.

Tiež zdá sa, život môj je pustou, čiernou nocou,
pretemnou, hluchou, hmavou nahlboko,
len niekedy malou iskrou hviezdy
v spomienke zaplá tvoje detské oko.

Zas´mniem, že život ten jej rozpáleným čelom,
pod ktorým mozog treští od horúčky,
na ňom však s útrpnosťou chvejú
sa chladné, drahé, malé tvoje rúčky.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky