Trnavské poetické inšpirácie a poézia Miroslava
Válka
V rámci Trnavskej poetiky sa v záhrade
Knižnice Juraja Fándlyho uskutočnila 11. júla 2017 vydarená literárna udalosť
pod názvom Záhradné poetické inšpirácie. Významnou súčasťou tohto druhého
poetického stretnutia bola spomienka na nedožité 90. výročie narodenia
trnavského rodáka Miroslava Válka, jednej z kľúčových básnických osobností
slovenskej literatúry 20. polovice dvadsiateho storočia. O jeho poézii
hovoril kritik Pavol Tomašovič a básnik a prozaik Štefan Kuzma.
Vnímavému a hojnému publiku prečítal aj niekoľko Válkových básní.
Hosťom večera bola naša klubové kolegyňa, poetka a dlhoročná zanietená organizátorka literárnych podujatí v Trnave Ľubomíra Miháliková. V rozhovore s Pavlom Tomašovičom predstavila svoju najnovšiu básnickú zbierku Kvitnúca oskoruša a v jej autorskej interpretácii zaznelo i niekoľko vybraných básní. Zaujímavým spôsobom na jej básne nadviazal ďalší kolega z KNS Štefan Kuzma úryvkom zo svojho románu Strom na konci ulice, v časti, kde sa spomína oskoruša. Bol to aj podnet na úvahy ako sa v tvorbe pracuje s prírodnými motívmi, ktoré majú často hlbší, archetypálny význam. V bohatom večernom programe vystúpili aj ďalší trnavskí básnici a básnické slovo sprevádzali hudobné vstupy Pavla Opatovského a Jozefa „Laci“ Pagáča. Organizátormi Záhradných poetických inšpirácii popri Knižnici J. Fándlyho bola aj odbočka Spolku slovenských spisovateľov v Trnave a náš Klub nezávislých spisovateľov. Uskutočnilo sa i s prispením Fondu na podporu umenia.
K nedožitej deväťdesiatke básníka Miroslava Válka (nar. 17. 7. 1927) sa vrátil aj denník Sme osobitnou prílohou pod názvom Prípad Miroslav Válek. Popri osobne ladených spomienkach jeho generačného druha Ľubomíra Feldeka a známeho hudobníka Mariána Vargu publikoval denník aj text prof. PhDr. Jána Zambora, CSc. A ako Válek, fragmenty z počítačového zápisníka. V ňom kolega Zambor, rovnako básnik, zároveň významný literárny vedec píše o tom, kde v poézii má Válek svoje miesto a ako ho interpretovať. Vychádza zo svojho kritického záujmu o básnika, ktorý sa zrodil už v roku 1963 a po desiatkach rokov, kritík a štúdii o Válkovej tvorbe vyústil v roku 2013 do knižnej monografie Niečo ako láska, niečo ako soľ.Miroslav Válek v interpretáciách. Z celostranového Zamborovho textu v Sme aspoň dve jeho válkovské hodnotenia.
„ Válek rozvíja podnety moderny, avantgardy, neoavantgardy, významných povojnových iniciatív, beatnikov, ruského konštruktivizmu a iné. Podnety domáce ( Krasko, Novomeský, Kostra, Horov, z nadrealistov Žáry), i inonárodné ( Baudelaire, Varlaine, Eliot, Voznesenskij). Do svojej poézie integroval modernistickú sugestívnosť...“
„ Na Válkovi, tohto básnikovi súčasnej civilizácie, je príťažlivá civilná tvarovanosť jeho poézie. Živým básnikom je vďaka problémovosti svojej tvorby, ale aj zdrojom civilnosti... Je básnikom súčasnej literárnej hovorovosti... Jeho verše a básne sa nám vrývajú do pamäti. Prečítali sme mnoho veršov niektorých básnikov a v hlave nám z neho neostalo skoro nič. Válek, to je iný prípad.“
(ab)
