poetickenadvorie - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Leto na poetickom nádvorí

Môžem sa opäť v duchu ponoriť, a hneď niekoľkokrát do vôd, ktoré zaplavili atmosféru tohto leta v bratislavskom Starom meste, na nádvorí  knižnice s vchodom priamo pod schodmi z Kapucínskej na Klariskú. Ponorenie ako kúpeľ v priestore čistého zážitku, keď je presiahnuté to časom ohraničené  prítomno nadčasovým jestvovaním. V jednom priestore  "od brány k stromu", ktorý sa javí byť nekonečným.

Takým sa ukázalo nádvorie Mestskej knižnice v Bratislave na Kapucínskej č. 16 počas dvoch podvečerov – literárnom a hudobno-poetickom.  Vlastne hudobné boli v skutočnosti oba podvečery - „Štefánik“ 7. augusta a „Romboid“ 21. augusta , a poskytli  tak publiku viacrozmerný zážitok na plne obsadenom nádvorí.

Podujatie Štefánik zorganizoval Klub nezávislých spisovateľov a pozvanie prijali traja autori literárnych diel o M. R. Štefánikovi, členovia KNS  – Dagmar Inštitorisová, Mariana Čengel Solčanská a Anton Baláž.  Dagmar Inštitorisová, ktorá podujatie aj moderovala, predstavila M. R. Štefánika cez optiku teatrologičky tak, ako to čierne na bielom zachytila vo svojej monografii Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách. Úprimne vyznela výpoveď Mariany Čengel Solčanskej o tvorbe románu Generál M. R. Štefánik, keď z  príbehu "dobrého a dokonalého" Štefánika vytvorila dramatický konflikt v záujme čitateľskej pútavosti.  Touto úprimnosťou umožnila preniesť sa cez podozrenie zo senzáciechtivosti autorky skôr k snahe o prebudenie záujmu o osobnosť M. R. Š. aj pre širšiu čitateľskú verejnosť.  Obe autorky priznali, že nielen pri tvorbe diel, ale aj v každom momente ich prezentácie sú opäť vtiahnuté do príbehu Štefánika, ktorý asi nikoho, kto sa ním začne zaoberať, len tak nepustí. V kontexte so slovami oboch autoriek napokon veľmi zarezonovalo  osobné vyznanie Tonka Baláža, sústredeného na Štefánika v Paríži, keď prehovoril o úcte Štefánikovej aj svojej generácie slovenských mužov k žene prostredníctvom hlboko zakorenenej úcty k svojim matkám. V momente, keď dopadli na Štefánika "hviezdy – hvizdy" hudobného hosťa a básnika Erika Markoviča, synergia bola dokonalá. Vďaka, prvá voda živá, ktorá trvá.

21. august – duch mesta sa nenechal oklamať ani prehovoriť, vydal svoje neviditeľné svedectvo aj po päťdesiatich rokoch. V nezvyčajnom tichu mesta prezidentka položila kvety  k pamätnej tabuli na Hlavnej pošte, v Slovak pube išla hudba zo šesťdesiatych rokov a nebolo treba ani veľa slov.   O 17. hodine Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska v spolupráci s Klubom nezávislých spisovateľov začala na nádvorí knižnice krásnu akciu – Romboid – prezentácia časopisu. Duch mesta sa sem celkom premiestnil, sústredil, a bol  nielen v úvodnej spomienke, ale po celý večer.

Igor Hochel, šéfredaktor Romboidu, si tentokrát vybral aj úlohu moderátora, citlivo viedol hovorené slovo pomedzi hudobný sprievod. Predstavil  Romboid cez jeho históriu, bývalých šéfredaktorov, bývalých i terajších členov redakčnej rady, bývalých a najmä súčasných autorov.
Ján Zambor a Marián Milčák  pridávali do romboidovskej  mozaiky svoj diel, na ktorý sa sypal trblietajúci piesok z hviezd  – piesní – básní Erika Markoviča. Aby do zvuku strún harfy Emílie Nádlerovej nakoniec  hlboko zarezonovali  Jankove a Mariánove slová o prítomnom bytí  a o nosení svetla, o kráse tohto okamžiku, keď  môže byť a je čítaná a vypočutá báseň.  Vďaka vám všetkým –  vďaka tebe, druhá voda živá.

Tretia bola živá voda ticha.  Sedeli sme  spolu na nádvorí pod tým vysokým krásnym stromom s Erikom Ondrejičkom a Jurajom Turtevom a načierali so všetkými tvárou v tvár z vtáčích napájadiel, ukrytých v priehlbinkách kameňov i v listoch zeleného stromu. Aký bol tento podvečer pre poslucháča či diváka, to necháme na jeho reflexii, ale pre nás bol 27. august, ten teplý letný večer na jednom z najkrajších miest tohto mesta, určite nezabudnuteľný a neopakovateľný.
Vďaka všetkým, ktorý nám to umožnili.
Judita Kaššovicová
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky