MarencinJubileum - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Stretnutie s tvorbou a životnými osudmi  Alberta Marenčina      

Pre spisovateľa nemôže byť krajší darček k životnému jubileu, ako vydanie jeho novej knihy. Deväťdesiatpäťročný jubilant, surrealistický básnik, prekladateľ,  scenárista a dramaturg Albert Marenčin (nar. 26.7. 1922 v Bystrom) dostal takýto darček od svojho syna Alberta, majiteľa úspešného knižného vydavateľstva  MARENČIN PT. Sú to rozhovory s maliarom Júliusom Jakobym s názvom KOŠICKÝ PUSTOVNÍK.  Hoci ide už o jej tretie vydanie (prvý vyšlo ako samizdat v roku 1983) je to nové dielo: rozhovory sú doplnené odborným textom výtvarného teoretika Jána Ábelovského a doslovom celoživotného autorovho priateľa Juraja Mojžiša.  A rodinnú, vizuálne pôsobivú grafickú podobu knihy nanovo a objavne dotvárajú fotografie Martina Marenčina  z Jakobyho ateliéru a dizajn Kataríny Marenčinovej.
Rozhovory s významným slovenským maliarom, ktorý sa venoval aj kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám, vznikli v sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia, kedy A. Marenčinovi, proskribovanému filmárovi so zákazom publikovať, dovolili pracovať v Slovenskej národnej galérii a ako v úvode rozhovorov uvádza, ide o „voľné umelecké spracovanie našich rozhovorov z rokov 1978 a 1979, zachytáva však verne ich obsah i zmysel a pravdivo reprodukuje prednesené výroky.“ A samizdatové vydanie je na konci knižky ukončené zariekacou formulkou: „Vyhotovené pri príležitosti 80. narodením J ú l i u s a  J a k o b y h o v počte päť nepredajných exemplárov, každý s dvoma reprodukciami umelcových diel na obálke a v prílohe a s fotografiami Martina Marenčina v marci 1983“. Bolo to dva roky pred Jakobyho smrťou, takže sa nedožil prvého knižného vydania, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 1988. Ako v doslove uvádza Juraj Mojžiš, aby mohlo oficiálne vyjsť kniha tohto normalizáciou postihnutého autora, na to, ešte aj v roku 1988 bolo treba kladné posudky až štyroch posudzovateľov: literárneho vedca prof. Miloša Tomčíka, národného umelca Vladimíra Mináča, výtvarného teoretika Ladislava Saučina a riaditeľa Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS akademika Viliama Plevzu! Myslím, že nič lepšie nevypovedá o pomeroch v slovenskej kultúre počas normalizácie, akým posudzovateľským „sitom“ musela prejsť kniha rozhovorov, ktorej autorom bol Albert Marenčin. Aj počas tých rokov sa aktívne podieľal na činnosti československej surrealistickej skupiny a nevzdal sa ani členstva v Patafyzickom kolégiu v Paríži. Nové vydanie rozhovorov s Júliusom Jakobym tak významné oživuje obdobie normalizácie, na ktoré sa mnohí jej stále žijúci i ďalej sa aktivujúci vykonávatelia neradi priznávajú.

Kniha je doplnená podrobným kalendáriom Jakobyho života, tvorby, výstav, ich ohlasov v dobovej tlači i výtvarnej literatúre. Sugestívne pôsobia i fotografie z rodinného života, z ktorých na čitateľa dýchne neopakovateľná atmosfére ešte c.k. monarchie a najmä medzivojnového života v Košiciach, kde Jakoby po absolvovaní štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti rokoch 1927 – 1928 prežil celý svoj bohatý tvorivý život. Príťažlivosť a výtvarnú hodnotu jeho diela ilustrujú v knihe desiatky fotografii Martina Marenčina z ateliéru tohto Košického pustovníka. Kniha tak nanovo sprítomňuje jeho maliarske dielo, zároveň je aj nevnucujúcim sa holdom jej autorovi Albertovi Marenčinovi.

Každý, kto príde v pondelok 31. 7. 2017 o 17:00 do Letnej čitárne Červený rak v Bratislave stane sa v programe Poézia na celý život účastníkom dialógu nášho klubového kolegu, básnika a prekladateľa Milana Richtera s jubilantom Albertom Marenčinom, najstarším slovenským básnikom, ktorý už viac ako sedem desaťročí obohacuje slovenskú literatúru svojimi surrealistickými básňami a kolážami, prekladmi z francúzskej modernej poézie. Rovnako i osobnosťou slovenského filmu, scenáristom a dramaturgom, ktorý má výrazný podiel na vzniku mnohých kľúčových diel slovenskej kinematografie v jej zlatej ére, v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia.

Anton Baláž
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky