Rozhovory o dejinách
Skromná na výzor, ale bohatá svojim obsahom je kniha Rozhovor s dejinami s podtitulom Ivan Kamenec o cestách slovenskej histórie. Vyšla vo vydavateľstve HADART Publishing na sklonku roku 2019 a rozhovory s Ivanom Kamencom o jeho ceste historika pri výskume slovenských dejín 20. storočia viedol Miroslav Michela, Kamencov kolega v Historickom ústave SAV, predstaviteľ mladej generácie historikov (roč. 1978). Rozhovory začali vznikať pred desiatimi rokmi a ako píše v úvode M. Michela, „text, ktorý držíte v ruke je krátkou sondou do životných skúseností, radostí, ale aj smútkov jedného z našich najvýznamnejších historikov“.
Úvodný rozhovor knihy Bez pomoci ľudí v Janovej Vsi by sme neprežili je venovaný nielen smutným, ale veľmi dramatickým okolnostiam v akých sa ocitol šesťročný židovský chlapec po vypuknutí SNP, keď krátko potom nemecké úderné jednotky SS-Schill obsadili Topoľčany a on spolu s rodičmi hľadali a našli záchranu v bunkri nad obcou, kde sa ukrývali od polovice septembra 1944 do začiatku apríla 1945, keď Janovu Ves oslobodila Červená armáda. Kamenec spomína, že prežiť im pomohlo osem rodín z dediny „bez akýchkoľvek nárokov na vecnú či finančnú odmenu. Som presvedčený, že aj iní obyvatelia Janovej Vsi museli aspoň hmlisto vedieť či tušiť, že sa skrývame v lese, no nikto sa neznížil k udavačstvu, ktoré bolo a podnes je častým sprievodným javom našej spoločnosti“.
Hneď v tejto úvodnej kapitole sa už ozýva budúca Kamencova skúsenosť historika skúmajúceho od roku 1961, po absolvovaní odboru história – dejiny umenia na FFUK v Bratislave slovenské dejiny od vzniku spoločného československého štátu, cez tragické roky vojnového slovenského štátu, pokračujúce v krátkych nádejných vzostupoch a dlhých krutých pádoch komunistického režimu i obraze, často pokrivenom, ktorý o týchto dvoch totalitách zanechali slovenskí historici. Otvorene rozpráva o vlastnom hľadaní i blúdení v národných dejinách vo vzájomnom zmysluplnom dialógu s Miroslavom Michelom. V pätnástich kapitolách tak kniha prináša svedectvo nielen o jeho „remesle“ historika, ale i pohľad na širšie súvislosti vývoja slovenskej historickej vedy, osobnosti, ktoré boli jeho profesionálnymi vzormi i morálnymi autoritami, i tí, ktorí hatali i normalizovali jej slobodný rozvoj. Poučné a stále aktuálne čítanie.
Aktuálnosť tohto dialógu i jeho bohatá obsažnosť zaujala nielen slovenskú, ale aj českú historickú obec, ba i širšiu kultúrnu verejnosť. Na podnet predsedu Štefánikovej spoločnosti a dlhoročného neúnavného propagátora slovenskej kultúry v Českej republike Vojtecha Čelka sa uskutočnila začiatkom decembra 2019 v Slovenskom dome v Prahe diskusia s Ivanom Kamencom a Miroslavom Michelom ako spoluautormi Rozhovorov s dejinami. Podujatie moderoval predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský a Vojtech Čelko početnému publiku predstavil Ivana Kamenca ako jedného z najvýznamnejších slovenských historikov svojej generácie aj ako neobyčajne vnímavého, citlivého a noblesného človeka, ktorého slová o tom, čo je poslanie historika, že historik nie je sudcom, ale má sa vedieť vcítiť do doby, porozumieť jej a priblížiť ju iným, na neho osobne v mladších rokoch veľmi zapôsobili. O Kamencovej profesionálnej orientácii na dejiny holokaustu hovoril Peter Weiss, slovenský veľvyslanec v ČR. V následnej živej diskusii sa pripomenuli i Kamencove práce o Jozefovi Tisovi – najmä jeho Tragédia politika, kňaza a človeka. Na besede sa zúčastnila aj Hana Hrdinová, dcéra bývalého významného predstaviteľa Demokratickej strany J. Ursínyho, ktorá žije v Prahe. Zaujala i dojala ju fotografia (str.90) z návštevy Ivana Kamenca a historika Ivana Zuberca u jej otca v Rakši v roku 1966. Účastníci besedy ocenili i podiel Miroslava Michelu na čitateľskej príťažlivosti knihy, jeho profesionálne a erudované vedenie rozhovoru s Ivanom Kamencom. Mladý historik v súčasnosti pôsobí v Prahe a publikum mu dalo mnoho podnetov pokračovať v takejto forme rozhovorov aj s ďalšími slovenskými historikmi.
Rozhovory s dejinami sa stanu aj predmetom našej klubovej diskusie v máji 2020.
(ab)