CENA A PRÉMIE KLUBU NEZÁVISLÝCH SPISOVATEĽOV ZA ROK 2020 SI OCENENÍ AUTORI PREVZALI NA KOMORNOM KLUBOVOM STRETNUTÍ
Odovzdanie Ceny KNS a prémií KNS za tvorbu vydanú v roku 2020 pripravila predsedníčka KNS Judita Kaššovicová v novom priestore kaviarne Adriana, uspôsobenej pre malé umelecké produkcie. Klubové auditórium bolo kvôli pretrvávajúcej pandémii aj v septembri 2021 komornejšie než sme si všetci želali, avšak ocenenia odovzdali členovia poroty osobne – s kyticou a úsmevom. Juraj Kuniak ocenených autorov vyspovedal, a literáti mali v svojich blízkych klubových kolegoch hlboko vnímavé publikum.
Cenu KNS získala Dana Podracká za knihu Strážca zadných dvier, dve prémie porota udelila Jánovi Zamborovi za publikáciu, k ktorej intepretoval básnickú skladbu S. Bohdana Hroboňa a druhú prémiu získala Madelaine Vadkerti za knihu Slovutný pán prezident. Pani Vadkerti však v čase našej slávnosti bola v zámorí, a ocenenie pre ňu prevzal historik Ivan Kamenec.
Prinášame niekoľko fotografií zo slávnostných chvíľ a príhovor predsedníčky poroty Jany Juhásovej v podobe laudácií.
Fotografie: Ľubica Suballyová
Milí priatelia, ctené auditórium,
dovoľte mi predstaviť laureátov Ceny a Prémií KNS a zároveň zdôvodniť výber poroty, ktorá pracovala v zložení Jozef Špaček (predseda), Jana Juhásová a Juraj Kuniak (členovia). Teší nás, že v trojici ocenených kníh sa stretá zastúpenie viacerých literárnych žánrov i umeleckých prístupov: tvorba pre dospelých aj dospievajúcu mládež; poézia, umelecká próza, dokumentárna fikcia, literárna veda.
Každá z ocenených publikácií je iná, vťahuje nás do sebevlastného sveta, ale to, čo všetky spája, je dôraz na intenzitnosť témy a umeleckej výpovede. Ak sme v modernom umení zvyknutí na dominujúcu civilizačnú črtu, ktorej vlastnosťou je tlmenie estetických kategórií ako markantnosť, figuratívnosť či expresívnosť, ocenené knihy nám môžu pripomenúť potrebu ich pretrvávajúceho zastúpenia aj v súčasnej tvorbe.
Cena KNS
Dana Podracká: Strážca zadných dvier. Bratislava : Perfekt 2020, ilustrácie Jana Bálik.
Kniha-rozprávka je len z jedného uhla pohľadu adresovaná detskému čitateľovi. Jej štýl a dôraz na nadčasové posolstvo sú z tých, ktoré pripomínajú Exupéryho Malého princa, Bachovu Čajku Jonathan Livingston či Lewissovu Narniu. Danielovi Pastirčákovi evokuje dielo Sanburgove Príbehy z Rootabaga, nonsensovými pasážami zase Carrollovu Alicu v krajine zázrakov. D. Podracká buduje príbeh nielen v rôznych čitateľských perspektívach, ale súbežne i v dvoch prestupujúcich sa svetoch. Prvým je reálny geopriestor – Banská Štiavnica, kraj autorkinho detstva s jeho vlastným geniom loci a rodinnými súradnicami (s dôrazom na nadzemné i podzemné mapy mesta, remeselné cechy či reálne postavy z autorkinho života); druhý svet je symbolizovaný biblicko-mytologickým posolstvom s dôrazom na večný boj dobra so zlom. Súčasťou cesty za svetlom je dôležitosť medziľudských stretnutí, pracovitosť tvoriaca umelecké hodnoty, vernosť zverenému poslaniu, zachovanie miery či schopnosť prijať aj zlo ako kľúč k bráne dobra. Autorkin svet prestupujúcej sa minulosti, prítomnosti a budúcnosti má bohatou obraznosťou a lyrickým jazykom blízko k poézii, dokonca odkazuje na Podrackej predchádzajúce zbierky – Kupola, Kubus, Paternoster.
Porotu okrem humanistického posolstva zaujalo aj náročné žánrové tvarovanie diela a jeho podmanivé výtvarné spracovanie.
Prémie KNS
S. Bohdan Hroboň: Prosbopej slovenského chorľavca žobráka v interpretácii Jána Zambora. Bratislava : LIC 2020.
Kniha je príspevkom do autorových semiopoetických bádaní s dôrazom na mnohorozmerné tvarovanie textu a hodnotové aspekty poézie. Mesianistický básnik a prvý raz komplexne rekonštruovaná skladba Prospopej slovenského chorľavca žobráka i jej mladšia variácia Pieseň žobráka ožívajú pred čitateľom nielen ako historická postava a reprezentatívne texty slovenského romantizmu, ale aj ako nadčasové literárne diela s pozoruhodným príbehom. Textológ a interpretátor s bohatou erudíciou a podmanivou, hoci vedecky presnou dikciou, naznačuje v rekonštrukcii množstvo intertextových súvislostí – či už s tvorbou Johna Miltona a jej spirituálnymi konotáciami, odvážnou slovotvorbou Velemira Chlebnikova, alebo so žánrom avantgardnej simultánnej básne. Čitateľa v neposlednom rade upúta invenčná forma knihy inšpirovaná výtvarnými galériami jedného obrazu. V duchu tohto konceptu vybavil J. Zambor publikáciu množstvom „sprievodných textov“ sústredených okolo centrálnej skladby, ktorej mnohostranne pomáhajú vyniknúť – predhovor, rekonštrukcia osobnostnej, sociálnej a dobovej situácie lyrického (autorského) subjektu, edično-textologické poznámky, komplexná štruktúrna analýza diela, slovníček nezvyčajných výrazov, obrazová príloha, Hroboňove poznámky k vlastným textom, extrakt skladby a resumé komentárov v angličtine preložené Johnom Minahanom, rekonštrukcia života a diela S. B. Hroboňa z pera Andrey Bokníkovej. J. Zambor venoval pamiatke mesianistického autora báseň Lipa – rozkrídľujúca, so žobráckym krídlom (2009, 2020). Text je nielen poetickou charakteristikou básnika a jeho tvorby, ale aj obrazom postavenia poézie v súčasnom svete, výzvou pre súčasníkov.
Prémia KNS bola knihe Jána Zambora udelená na základe väčšinového hlasovania jeho členov.
Madelaine Vadkerti: Slovutný pán prezident. Žilina: Absynt, 2020.
Žánrovým zaradením knihy je dokumentárna fikcia. Sériu dobových listov adresovaných prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi obopínajú autorkou beletrizované príbehy ich pisateľov. Židovské postavy rôzneho veku, bydliska a profesie spája existenciálna situácia, v ktorej zápasia o prežitie a ľudskú dôstojnosť, no zároveň nádej, že hlava štátu môže zvrátiť ich osudy udelením výnimky spod prísneho Židovského kódexu. Spoločným zavŕšením týchto príbehov je však beznádej, keďže nevyhovenie žiadosti má väčšinou katastrofálny dopad na život a rodiny pisateľov. Autorka neslovenského pôvodu, no s opakovanými dlhoročnými pobytmi na Slovensku, objavila množstvo listov s rovnakým adresátom v archívoch Kancelárie prezidenta republiky. Ponúknutá vzorka príbehov, ktoré veľakrát náročnou cestou na základe listov rekonštruovala a dohľadávala, približuje holokaust z pohľadu tzv. malých dejín. Okrem nemilosrdných faktov vzbudzuje kniha zároveň silné emócie. Vecný vstup do publikácie napísal renomovaný historik a znalec dejín slovenského holokaustu Ivan Kamenec.
Porota venovala publikácii zvláštnu pozornosť i z dôvodu, že apeluje na kultivovanie historickej pamäti, ktorú v našej spoločnosti nezriedka zanedbávame.
Ocenenej autorke, autorom a ich publikáciám srdečne blahoželáme!