Balaz_Kamenec - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ivan Kamenec – laudácio k jeho jubilejnej osemdesiatke

Ivan Kamenec je popredný slovenský historik, autor viacerých kníh, odborných monografických prác a početných vedeckých štúdií, ktoré prinášajú trvalé poznatky o našich národných dejinách v dvadsiatom storočí, osobitne o období vojnovej Slovenskej republiky. Po absolvovaní štúdia histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v Štátnom ústrednom archíve, v Slovenskom národndom múzeu a v roku 1969 sa stal pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
 
Odvtedy až do súčasnosti sa jednou z kľúčových tém jeho vedeckého bádania stala téma osudov slovenských židov počas druhej svetovej vojny. V roku 1971 obhájil dizertačnú prácu Židovská otázka v politike ľudáckej vlády na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, ale v nastupujúcom normalizačnom režime už nemohol dielo publikovať. Vyšlo, doplnené a obohatené o nové časti, až v roku 1991 pod názvom Po stopách tragédie. Rozsahom svojho archívneho výskumu, dôkladným zmapovaním jednotlivých etáp vzniku a vývinu protižidovských rasových zákonov a ich dôsledkov nielen na osud slovenskej židovskej komunity, ale rovnako i na naše národné vedomie, patrí toto dielo medzi vrcholy ponovembrovej slovenskej historiografie. Zo slovenských politikov, zodpovedných za holokaust na Slovensku, osobitnú pozornosť venoval prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi v početných odborných štúdiách a v diele Tragédia politika, kňaza a človeka.
My v Klube nezávislých spisovateľov poznáme dr. Ivana Kamenca ako skromného človeka, ktorý občas vyjadrí pochybnosť, či patrí do tohto nášho literárneho spoločenstva, keďže nepíše ani básne, ani romány. Keď mu ale ponúkneme či skôr až vnútime na posúdenie niektorý z nových plodov našej autorskej tvorby, vypočujeme si potom brilantnú ukážku jeho všestranného a erudovaného myslenia, ktoré dáva nášmu uvažovaniu o literatúre nový, inšpirujúci rozmer. Zakaždým nás svojimi referátmi, zrejme nechtiac, ale možno aj chtiac presvedčí, že sa k nám, do nášho prestížneho klubu nedostal náhodou, a že je naozaj zbytočne až prehnane skromný. Ale keďže máme Ivana radi, radi a dávno sme mu to už odpustili.  
Pre mňa ako autora má odborné dielo Ivana Kamenca osobitný význam. Narodil som sa a vyrástol v dosahu sústreďovacieho, deportačného a  pracovného tábora pre slovenských Židov v Novákoch, ale až Kamencova štúdia o živote v tomto tábore v rokoch 1942 – 1944, ktorú som v roku 1966 objavil vo vlastivednom zborníku Horná Nitra, mi ukázala, čo sa dialo za jeho gardistami stráženým plotom. Ako vysokoškolák som sa potom zoznámil aj s osudom dvoch sestier, ktoré z tohto tábora deportovali do Osvienčimu, prežili osvienčimské peklo a ich príbeh ma oslovil ako človeka i začínajúceho autora. Tiež som sa mohol k ich osudu vrátiť až po novembri 1989, keďže v období normalizácie okrem zločinov komunizmu aj tragédia slovenských židov patrila k tabuizovaným literárnym témam. Hoci som sa potom v knihách Krajina zabudnutia a Transporty nádeje sústredil na povojnové, poholokaustové osudy slovenskej židovskej komunity, nebol by som ich mohol stvárniť bez poznania ich predchádzajúcich osudov. Zdroj poznatkov a overených faktov som nachádzal práve v dielach Ivana Kamenca. Osobne som sa s ním zoznámil až v roku 2006, keď som sa stal členom Klubu nezávislých spisovateľov, a na jeho tvorivej pôde som mohol dať Ivanovi do pozornosti svoje spomenuté diela. Dúfam, že v tomto prípade chtiac, bez osobitného nátlaku, o nich potom na klube referoval. Nezamlčal pritom moje viaceré historické nepresnosti, ba až nepríjemné omyly. Historickú presnosť Ivan Kamenec žiada aj od autorov románov.
Kým slovenský literárny klasik Andrej Sládkovič si v jednom svojom liste posťažoval, že (citujem) „slovenský básnik slávy nemá“, o klasikoch slovenskej historickej vedy to celkom neplatí. Nášmu dnešnému jubilantovi Ivanovi Kamencovi doteraz udelili: Zlatú a striebornú medailu Slovenskej akadémie vied, Cenu Egona Ervina Kischa, v roku 2012 získal prestížne ocenenie Vedec roka za vysoko erudovanú odbornú činnosť a angažovanie sa pri prehlbovaní historického povedomia širokej slovenskej verejnosti a na prahu osemdesiatky mu prezident republiky Andrej Kiska udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Za Klub nezávislých spisovateľov sa k Tvojmu životnému jubileu pripájame týmto malým laudáciom a želaním, aby si pokračoval v misii hľadania a objavov v slovenských dejinách, ktoré nám pomôžu vyvarovať sa našich doterajších národných zlyhaní a blúdení. Je to ušľachtilá misia a želáme Ti, aby si v nej ešte dlho a v zdraví pokračoval.  
Anton Baláž
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky