Gabriel Ariel Levicky
(13. 7. 1948 Humenné – 15. 5. 2026 New York)
Narodil sa v bývalom Československu v Humennom, ako prostredný z troch synov, v rodine, ktorá prežila hrôzy koncentrákov.
Od malička inklinoval k písaniu a kresleniu. Rodičia chceli, aby sa stal sústružníkom, no priemyslovku nedokončil.
Ako 20-ročný sa svojou aktivitou ostro vyhradil proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy 21. 8. 1968. Presťahoval sa do Bratislavy (kde si neskôr urobil maturitu na večernej škole).
V auguste 1968 sa mu s cudzím pasom podarilo emigrovať do Izraela, kde žil rok. Ako pacifista však odmietol ísť na vojnu, tak sa r. 1970 vrátil na amnestiu do ČSSR.
Za jeho neprítomnosti ho odsúdili za ilegálny odchod z krajiny, v spoločnom procese s M. Šimečkom a M. Kusým.
Ako básnika ho inšpirovalo hnutie amerických hippies a beatnická poézia i hudba, ku ktorým sa v 60. rokoch dostal cez preklady v Revue svetovej literatúry a inde, aj cez pašované platne zo západu. Blízke mu boli dadaizmus, surrealizmus (obdivoval najmä Dalího…), miloval džez.
Pomerne rýchlo našiel vlastný poetický hlas. V 70. rokoch v Bratislave organizoval jedno z prvých verejných čítaní poézie vo V-klube.
Napriek amnestii ho po návrate neustále prenasledovala ŠtB. Sledovali jeho aj jeho priateľov a blízkych za organizovanie umeleckých akcií (happeningov, neoficiálnych výstav), za účasť na Juvenáliách v Krakove a i. Chodil na výsluchy, robili mu domové prehliadky…
Napriek “všadeprítomnému dozoru orwellovskej spoločnosti“ dokázal zorganizovať sériu pouličných predstavení – happeningov (“Prvý a posledný snehový deň v Bratislave," 1977) ako aj tzv. Lietajúcu univerzitu po súkromných bytoch, kde prednášali vynikajúci slovenskí intelektuáli (Šimečka, Kusý, T. Štraus).
Asi r. 1971 sa zoznámil s Tamarou Archlebovou, s ktorou sa o dva roky vzali a r. 1975 sa im narodil syn Daniel. ŠtB mu nedala pokoja, postupne ho vyhodili z každého zamestnania, ešte aj z pošty, kde robil doručovateľa. Jeho šikanovanie za politické názory a postoje viedlo k tomu, že ako jeden z mála ľudí na Slovensku podpísal Chartuʼ 77. Roku 1977 vydal svoju prvú básnickú zbierku Neznáma poézia (ako samizdat).
Keď sa tlak ŠTB drasticky vystupňoval, napokon sa rozhodol z krajiny druhý raz ujsť (r. 1978 sa rozviedli.) V marci 1979 sa cez Maďarsko, Rumunsko, Juhosláviu a Taliansko dostal do USA.
Pár rokov žil v Kalifornii, kde sa stretol s niektorými ešte žijúcimi beatnickými básnikmi. Organizoval večierky poézie a zúčastňoval sa na literárnej scéne v San Francisku. Tam vydal svoju ďalšiu zbierku Neznáma Poézia č. 2, ktorú priamo spojil s prvou slovenskou samizdatovou zbierkou. Napísal niekoľko sto básní, v USA už prevažne v angličtine.
Neskôr sa presťahoval do New Yorku, kde sa živil ako taxikár, roky pracoval u organizácie, ktorá vybavovala odškodné z Nemecka pre židovské obete holokaustu. Neskôr bol sprievodca so zameraním sa na históriu a umenie. Popri tom písal poéziu aj prózu, kreslil karikatúry, robil koláže. Zbierka karikatúr There is No Placeto Home mu vyšla z iniciatívy a v spolupráci s jeho priateľom v NY (Jaroslavom E. Sykorom) vďaka ostravskému vyd. Repronis. Ďalšia tiež, v In Design, s názvom Pardon Me, Which Way to Heaven Or Hell. Pre jeho karikatúry bol príznačný často politický, čierny či erotický humor.
Po tzv. Nežnej revolúcii 1989 sa vrátil späť a krátko pôsobil ako zástupca šéfredaktorky dvojtýždenníka Mosty v Prahe.
Potom opäť odišiel do New Yorku, kde sa zúčastňoval na literárnych projektoch a vydal ďalšiu zbierku básní B(lack) & W(hite) Wet Paint Poems (Čerstvo natreté čierno-biele básne). Pripravoval aj novú zbierku O 5 minút sa vrátim a iné básne.
V Brooklyne napísal r. 2004 autobiografickú prózu Tanec na lane (Život myslený ako film). Vždy chcel byť scenárista, no doma ho z politických príčin nikam nevzali na vysokú školu.
Na Slovensku bol členom Klubu nezávislých spisovateľov (KNS). Pri niektorých svojich návratoch zrealizoval simultánne čítanie v angličtine aj slovenčine zo staršej (aj samizdatovej) i novšej poézie (14. 10. 2017 v kaviarni Papierový mesiac v Bratislave. Tamara Archlebová a syn Daniel Levický Archleb čítali jeho básne v ich slovenskom preklade.
10. 10. 2017 básnik predstavil svoju básnickú tvorbu v kaviarni KÚT pri Prašnej bašte v Bratislave. O. i. z prekladov v antológiách – There is No Placeto go But Home (Nič nie je lepšie než návrat domov) a Poemsʼbout love and hate (Básne o láske a nenávisti).V slovenčine ich čítali aj ich prekladatelia T. Archlebová a D. Levický Archleb.
Gabriel A. Levicky žil v NY až do svojej smrti. Zomrel na následky dlhej, ťažkej choroby vo veku nedožitých 78 rokov.
Tamara Archlebová