Mila Haugová a Robert Pospiš & Martin Sillay v Trenčíne
Srna pozerajúca na Polárku
Rovnako sa volá aj CD album, ktorý Robert Pospiš & Martin Sillay s Milou Haugovou nahrali (svojou hrou ho obohatili aj violončelista Roman Harvan a bubeník Juraj Šušaník) a v roku 2024 vyšiel v ich hudobnom vydavateľstve Real Music House v spolupráci s vydavateľstvom Ars Poetica. Robert Pospiš & Martin Sillay, okrem toho, že sú autormi všetkej hudby na tomto albume, sa ujali jeho nahrávania, zvuku, mixu, hudobnej produkcie i masteringu. Je teda ich duchovným a veľmi životaschopným „dieťaťom“.
Podujatie Srna pozerajúca na Polárku sa uskutočnilo v útulnom komornom priestore Klubu KKC Hviezda, kde som si ešte pred predstavením vychutnala dobrú kávu, pretože súčasťou Klubu je aj kaviareň. Klub sa rýchlo zaplnil rôznorodým obecenstvom, ktoré spájala láska k hudbe a poézii. Bolo možné zakúpiť si knihy a CD albumy vystupujúcich umelcov.
Začalo sa presne o 14.00 hod. Po slovách moderátorky, že pevne verí, že vystúpenie v nás bude znieť, sa Klub ponorený do prítmia ponoril aj do veršov a tónov. Robert Pospiš sa okrem hry na klávesoch a na ústnej harmonike zhostil aj spevu bez slov a pískania a Martin Sillay mal na starosti hru na elektrickej gitare a elektronické beaty. Hudba obsahovala zádumčivé poetické zvukové plochy i podmanivé rytmy a keď vygradovala, strhávala ako mocný prúd. Recitácia Mily Haugovej bola príjemne civilná, jej hlas znel pevne a mlado. Cítila som, že zasvätene prednáša intenzívne prežité momenty zo svojho vlastného života. Tiež bol badateľný hlboký súzvuk medzi poetkou a hudobníkmi, vystúpenie všetci silno prežívali.
Na tento súzvuk a na rovnocennosť hudby a slova poukázala aj Mila Haugová. Chvíle strávené v Klube v KKC Hviezda označila ako „limuzínové plynutie“, keď je život taký, aký ho chceme mať. Počas vystúpenia zaznel naživo celý CD album Srna pozerajúca na Polárku. Približne v strede, počas prestávky, Mila Haugová krátko porozprávala o svojom živote a tvorbe. Písanie charakterizovala ako veľmi osamelú činnosť. Spomína si, ako sa jej mama kedysi čudovala, prečo jej písanie básní tak dlho trvá. Jej báseň má totiž málokedy viac ako 20 riadkov. Mila Haugová zdôrazňuje, že každá tvorba potrebuje „čas okolo“ a písanie poézie zvlášť. Jej básne sa rodia hlavne z chýbania. Píše ich najprv rukou do malých poznámkových zošitov, až potom ich prepisuje do počítača. Ako vraví, sme tu krátko, preto by sme sa mali venovať tomu, čo nás povznáša.
Vystúpenie sa skvele vydarilo, obecenstvo odmenilo účinkujúcich veľkým potleskom. Naplnili sa slová Mily Haugovej, že hudba je to najväčšie a najkrajšie z umení, ktoré nás vysoko presahuje. Jej verše však dali hudbe jedinečnú pridanú hodnotu. Vďaka za krásny umelecký zážitok patrí nielen poetke a hudobníkom, ale i Slavovi Sochorovi z banskobystrického vydavateľstva Literárna bašta, ktorý ich do Trenčína pozval a ich vystúpenie zorganizoval.
Ružena Šípková
Uverejnené so súhlasom www.popular.sk