Dialógy (na diaľku) s Jurajom Kuniakom o jeho putovaní s poéziou
Bol som už na ceste do Bratislavy na vyšetrenie v Národnom onkologickom ústave, keď mi 27. apríla prišla z Kordíkov kniha Juraja Kuniaka Putovanie ku katedrále – aj s autorovým venovaním. Po návrate na kopanice som Jurajovi napísal:
„Tvoje Putovanie ku katedrále, plus Pastirčákove Vybrané slová a knihu Stanislavy Chrobákovej Repar mám aj objednané z Fraktálu. Katedrálu s venovaním si nechám, tú druhú pošlem Rudovi Dobiášovi. Popri Válkovi, Rúfusovi, Buzássymu, Strážayovi, Dobiášovi a Zamborovi, mám načítané skoro všetko aj od Teba. Sám som zvedavý, ako na mňa zapôsobí čítanie tohto výberu, do ktorého si zaradil básne zo zbierok Premietanie na viečka, Blúdivý nerv, Cor cordi, Púť k sebe, Zápisník lyrického spravodajcu (tá zbierka unikla mojej pozornosti), Lamium album ( doniesol si mi ju do klubu spisovateľov s sprievode Jána Kudličku a napísal som o nej veľkú recenziu do Knižnej revue), potom aj zbierky Za mestom, Rosa mystica a Ako sme sa stali – vyšlo to na viac ako sto strán, plus doslov Evy Urbanovej. Obálka Jána Kudličku je veľmi pôsobivá, graficky úsporná, je to stále rovnako skvelý Kudlička. Mal si na neho v živote šťastie... A náhodou na môj internet zablúdili fotky od Milana Richtera. Zistil som, že ste spolu so Zamborom a Jurolekom boli čítať v Prahe. Asi si na tom už zdravotne dobre, absolvoval si zrejme aj podujatie v Ivanke pri Dunaji na Literárnom salóne 29. apríla. Napíš mi o tom."
Napísal mi: „Áno, bol som s partiou a divadlom Agadir v Brne (Knihovna Jiřího Mahena) a v Prahe (Knihovna Václava Havla). Absolvoval som aj 6. Literárny salón – a bolo to vydarené podujatie. Odniesol som si odtiaľ veľmi dobrý pocit. Stanka (Stanislava Chrobákova Repar) to mala dobre zvládnuté. Aj ľudí bolo dosť, už je tam asi vytvorené isté stále publikum. Trocha som mal obavy z účasti, a tak som si vydýchol, lebo v rovnakom čase mala Mila Haugová uvedenie novej knihy v Artfore na Kozej (navzájom sme sa ospravedlnili). Na Salóne sme čítali v poradí Kuniak - Repar - Pastirčák. Každý mal pripravenú otázku pre ďalších dvoch. Ja som dostal jednu otázku od Stanky, druhú od Daniela. Priestor Informačného centra do poloblúka s kónusovou klenbou pôsobí ako kaplnka. Každý čítal 15 minút. Pomedzi hrala na gitare Janka Juríková. Bola aj beseda na otázky z publika, nevedeli sme skončiť. Nakoniec sa program natiahol na dve a pol hodiny, nasledovalo pohostinné občerstvenie a rozhovory pokračovali. Z Bratislavy prišiel Milan Resutík s manželkou Danou a svojou prítomnosťou ma prekvapil dávny kamarát z Pamíra (1990) Janko Hanzel (jeho otec bol kedysi hlavný architekt v Banskej Bystrici). Pozval nás aj do Mariánky, kde žije. Prežili sme tam s manželkou Majkou krásny jarný deň. Nevedel som, že to je vôbec najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Potom sa v Banskej Bystrici konal trojdňový prekladateľský festival TRANS s bohatým programom (organizuje ho Literárna bašta). Mňa napr. zaujal rozhovor Evy Urbanovej s Dadom Nagyom a Juliou Sherwood, ktorá špeciálne kvôli tomu priletela z Londýna. Uvádzanie Putovania spolu s Pastirčákom a Repar pokračuje po Ivanke pozajtra v Ružomberku. Tesne za tým niektorý deň má Mila Haugová čítačku v Rúfusovej Závažnej Porube, to by som si nechcel dať ujsť. A rád by som sa po dlhom čase ukázal na májovom KNS v Bratislave, snáď to vyjde, keď už som takto v rozbehu."
S mojim zdravotným rozbehom a účasťou na májovom klube je to zatiaľ horšie, a tak som v dialógu s Jurajom Kuniakom pokračoval aj ďalej takto na diaľku. Najskôr som sa ho opýtal na besedu v Ružomberku a aj či sa dostal do Závažnej Poruby – predpokladám, že beseda bola v Rúfusovom rodnom dome, premenenom na múzeum.
„V Ružomberku (7. mája) na nás dýchol studený sever, ale v Galérii Rozeta bolo príjemne. So Stanislavou Chrobákovou Repar a Danielom Pastirčákom sme sa ocitli v atmosfére inštalovanej výstavy o Liptovskej Mare. Uvádzala nás Zuzana Gažíková, donedávna riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku a súčasná kurátorka výtvarného umenia. Čítanie básní nášho tria osviežil mladý saxofonista. Cítil som dobrý kontakt s publikom. Veľa sa diskutovalo. Napríklad o „podstatných slovách“, o dvoch spriaznených bytostiach v jednej osobe (výtvarník a ten, kto píše), o spôsoboch sebavyjadrenia, medzi ktoré patrí aj mlčanie. O trvalom hľadačstve. O „pozitívnej transformácii, keď sa z torz jednotlivých životných príbehov vyskladá žiarivé kontinuum“. O umelej inteligencii. O potrebe istého druhu kruhovej obrany. Prítomný výtvarník Ján Kudlička odpovedal na otázku, ako vznikla jeho kresba na obálku a séria kresieb dovnútra mojej knihy Putovanie ku katedrále. Hovoril o významovo veľmi blízkom projekte výtvarníkov, keď spoločne „putovali ku Kriváňu“.
Na čítaní Mily Haugovej 9. mája v Závažnej Porube, rodisku Milana Rúfusa, sme sa stretli viacerí. Prišla Anna Ondrejková z Bobrovca, Ján Kudlička s manželkou Vierkou z Ružomberka. Podujatie v kultúrnom dome veľmi pekne a zmysluplne uviedol Pavel Baráni, predseda občianskeho združenia Naveky závažná, ktoré sa stará o Rodný dom Milana Rúfusa. Mila vlastným a nezameniteľným spôsobom komentovala svoje čítanie z viacerých básnických kníh, bol to zážitok."
Tvoje Putovanie ku katedrále vyšlo ako 7. Zväzok edície Poiesis. Rozsiahly doslov literárna vedkyňa Eva Urbanová nazvala Na ceste k človeku. Po stopách básnických zbierok Juraja Kuniaka a jeho názov jej evokuje príbeh hlavnej postavičky z Malého princa, ktorej obchodník ponúka tabletku, aby počas dňa nemusel piť a ušetril niekoľko desiatok minút času. Aj čítanie Tvojej poézie jej evokuje podobný zážitok. Uvádza: „Je to proces, ktorý nemožno urýchliť, práve naopak: nabáda spomaliť životný rytmus, nabáda uprednostniť cestu namiesto cieľa“. Knihu završuje rozsiahle Kalendárium, a to mne zasa pripomína naše viaceré rozhovory o Tvojom básnickom zrení počas štúdia v Prahe (1973-1978). Magická Praha, kde objavuješ kritika F. X. Šaldu, čítaš svoje prvé texty v programe Zelené peří a natrvalo Ťa poznamená „všadeprítomné blues v modré a bílé Václava Hraběho a najmä blízkosť ešte žijúcich umelcov, básnikov Vladimíra Holana a maliara Jana Zrzavého“. Desať rokov pred Tebou očaril Holan svojou poéziou aj Ruda Dobiáša, dokonca sa s ním Na Kampe aj nakrátko stretol – to je len taká pamäťová poznámka. Takže späť: hlučná, ale inšpiratívna Praha na začiatku a na doteraz trvajúca tichá, ale rovnako inšpiratívna kordícka samota. A medzitým to svetobežné putovanie. Nie je to už otázka, len konštatovanie. A záver: Šťastný to, básnik.
Anton Baláž + Juraj Kuniak