Miroslav Dobiaš:
Adam a krvavá grófka
Autorka obálky: Gabriela
Dobiašova.
Vydavateľ Parcela
s. r. o. Čachtice, 2024.
Miroslav Dobiaš predĺžil
životnosť svojho detského hrdinu Adama v ďalšej knihe pod názvom Adam a krvavá grófka. Sympatického
chalana Adama predstavil detskému čitateľovi vo svojej prvej knihe Adam a tajomstvo orloja. Aj
v druhej pokračuje v dobrodružnom a napínavom príbehu nielen
postavy Adama, ale aj jeho rodiny a priateľky, ktorých zapojí do
spoznávania krvavej grófky z Čachtíc.
Kniha upúta už svojou
obálkou, kde nad skríženými kosťami je upozornenie na „nebezpečný“ žáner: Pozor! Horor!, súvisiaci s časťou názvu
´krvavá grófka´. Príznakové súčasti obálky sa zameriavajú na záujmovú sféru
dospievajúceho čitateľa, sľubujúc mu vzrušenie a pútavý dej. S tým
súvisí aj ironizujúce vekové vymedzenie čitateľa: pre deti od 10 do 90 rokov.
Príbeh nadväzuje na predchádzajúci román nielen hlavným hrdinom, ale aj
využitím čarovného stroja času, ktorý pomáha autorovi pretransponovať postavy
do dávnej minulosti (1584), keď obávanou hradnou paňou na čachtickom hrade bola
Alžbeta Bátoriová, známa svojou krutosťou vyplývajúcou zo žiarlivosti na
manžela Františka Nádaždyho, panovníkovho radcu a významného bojovníka
s Turkami. Tradovalo sa, že v snahe uchovať si mladosť, kúpavala sa v krvi mladých
dievčat. Známa historická postava inšpirovala nejedného spisovateľa
i filmára, preto skúsený čitateľ si hneď na začiatku môže položiť otázku,
čo nové možno o tejto problematike ešte povedať. Pre M. Dobiaša to nebol
problém, pretože v jeho príbehu Alžbeta Bátoriová nehrá hlavnú rolu, slúži
mu iba ako príležitosť opäť použiť zázračný stroj času. Krvavá grófka je iba
objektom záujmu postáv zo súčasnosti a nositeľkou vedľajšej dejovej línie
z minulosti.
V hlavnej dominuje Adam, jeho priateľka a rodina. Tu autor bohato využíva svoj zmysel pre humor a to nielen v jazyku, ale aj vo viacerých komických situáciách. Tie vznikajú najčastejšie pri konfrontácii detí s dospelými, kde sa tvorí skrytý dej v hlavách, teda v myslení postáv. Nevyslovené názory obyčajne sú zdrojom jemného humoru a kritiky. Prirodzene, že v príbehu vystupujú aj čary, Boh a čerti, zaklínania a čarovanie. Ale autor si vždy nájde spôsob ako odľahčiť hrôzostrašnosť situácie bez toho aby narušil jej priebeh. Malá ukážka zo s. 147, keď čarodejnica privolá Adamovu dušu do pivnice hradnej pani na rozhovor: „Plameň sviečky vzbĺkol, z ničoho nič vyšľahol do výšky viac ako pol metra. „Panebože!“ vykríkla grófka a odskočila od stola. Potom si spomenula, že jej spojencom je niekto iný, a zavolala jeho. “Do čerta!“ opravila sa“.
Kým postavy zo súčasnosti pôsobia veľmi realisticky, zatiaľ pri kreslení sveta minulosti si autor dovolil na jednej strane zapojiť svoju fantáziu v maximálnej miere, no na druhej strane atmosféru doby oživuje kreatívnymi opismi dobového života, oblečenia, výzoru, správania a myslenia vtedajšej ľudskej pospolitosti. Autor v knihe pracuje nielen s vymyslenými postavami, ale spomína aj konkrétne historické osobnosti, ktoré v závere knihy vo vysvetlivkách predstavuje. Dodáva tak príbehu punc vierohodnosti, čo je pre detskú literatúru pozitívny jav, hlavne ak sa využíva história. Kniha tak nadobúda aj prvok vzdelania.
Na záver sa žiada skonštatovať: je to dobré čítanie, ktoré by mohlo nahradiť mediálnu zábavu mladých i starých. A takých kníh nie je nikdy dosť.
Marta Žilková
viac na www.bathory.sk