Zilka_Vieden - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Nitrianska semiotická škola na konferencii vo Viedni
 
Vo viedenskom Hofburgu sa koncom septembra 2019 konala trojdňová konferencia o aktuálnom stave literárnej vedy v strednej Európe, ktorej cieľom bolo ukázať možnosti ako prekročiť filologický výskum v národných literatúrach smerom k jednotnej stredoeurópskej literárnej a kultúrnej náuke. Konferenciu organizoval Ústav komparatistiky Viedenskej univerzity v spolupráci s Dokumentárnym strediskom pre východo- a stredoeurópsku literatúry a ďalšími odbornými inštitúciami a pozvali na ňu vedkyne a vedcov rakúskych „susedov“z Česka, Maďarska, Rumunska, Slovinska a samozrejme i zo Slovenska. A tak sme mali vo Viedni reprezentačné zastúpenie v osobách dvoch predstaviteľov našej literárnej vedy – prof. Márie Bátorovej a prof. Tibora Žilku.
S našim klubovým kolegom Tiborom Žilkom som sa preto najskôr pozhováral o priebehu konferencie a jeho vystúpení na nej. Najskôr: ako by si charakterizoval prínos tohto vo viacerých smeroch iste výnimočné podujatie? V akom duchu bolo nesené vzhľadom na fakt, že stredoeurópsky politický priestor je teraz plný rôznych odstredivých tendencii. Dotklo sa to aj aktuálneho i perspektívneho stavu výskumu literárnej vedy?

Konferencia o stredoeurópskej literatúre 2019 bola jednak sumarizujúca, jednak bola nasmerovaná aj na ďalší vývin literatúry a literárnej vedy. Osobitný dôraz sa kládol na prelínanie kultúr v stredoeurópskom regióne.Ide o typický jav tohto regiónu, veď tu máme zastúpené viaceré národné literatúry, navyše do ich vývinu silne zasahuje aj židovská kultúra. Radek Malý (Praha) vo svojej prednáške na tému Jidišsko-nemecko-slovanská symbióza v Černovicia v Prahe: porovnávanie sa zameriaval na Bukovinu ako na vzor spolunažívania kultúr relatívne v malom priestore. Bukovina a Praha poslúžili ako príklad pre multikultúrnosť a jej pozitíva i negatíva. V prednáškach sa veľmi často sa preferovalo porovnávanie (Vergleich) kultúrnych javov, tento výraz bol centrálnym pojmom celej konferencie. Napokon aj problematika teórie prekladu sa odvíjala od tohto pojmu. Svedčí o tom aj prednáška pod názvom Medzikultúrna a medziliterárna komunikácia v koncepcii nitrianskej translatologickej školy (Dominika HlavinováTekeliová – Nitra). Napokon sa celá konferencia niesla v znamení literárnej komparatistiky. Mária Bátorová rozšírila porovnávanie aj na semiotickú analýzu literárnych diel a diel výtvarného umenia, čiže komparatistiku rozšírila o nový rozmer. Aj z toho vyplýva, že rokovanie sa primárne nesústreďovalo na odstredivé tendencie, skôr na mierové spolunažívanie kultúr rozličnej proveniencie. Dá sa povedať, že v rámci konferencie v jednotlivých prednáškach boli zastúpené všetky národné literatúry – česká, slovenská, poľská, slovenská, rumunská, maďarská, nemecká, slovinská, rakúska, ale aj balkánska a židovská. Jedna prednáška sa však dotýkala ukrajinskej avantgardy v rokoch 1910-1920, aj tým dali organizátori najavo, že o Ukrajinu máme záujem aj v strednej Európe. Ďalšou zaujímavosťou bolo, že organizátori sa usilovali zostaviť program tak, aby sa v rámci prednášok preferovali všetky jazyky strednej Európy, popri nich však odzneli prednášky aj v angličtine. Prirodzene, každá prednáška sa simultánne prekladala do nemčiny.
Podľa názorov odborníkov sa za „počiatočný bod“ stredoeurópskej literárnej náuky považujú semiotické práce Umberta Eca a Moritza Csákyho, na ktoré sa postupne napojili mnohé iné smery a prúdy. Jedným z nich sa stala aj nitrianska semiotická škola, v zahraniční reprezentovaná prevažne dielom Dionýza Ďurišina. A práve o nitrianskej škole si mal česť na konferencii hovoriť. Aspoň stručne uveď obsah svojej prednášky.

Na pozvánke o navrhovanom obsahu konferencie sa spomínala aj nitrianska škola, ktorá pomerne výrazne zasiahla do vývinu literárnej vedy v strednej Európe. Ako jeden z jej zakladateľov som pokladal za svoju povinnosť svoju prednášku koncentrovať na vznik a celkový jej prínos do semiotického výskumu. Ako je známe, nitrianska škola vznikla v rokoch pražskej jari a od začiatku sa vyznačovala semiotickou orientáciou. Jej hlavnými predstaviteľmi boli František Miko a Anton Popovič. Najprv sa zameriavala na interpretáciu umeleckých textov, neskoršie na teóriu metatextov, čiže na intertextualitu. Popri tartuskej škole bola najznámejšou literárnovednou školou vo východnom (socialistickom) bloku a udržiavala si kontakty so zahraničnými vedeckými inštitúciami a osobnosťami (J. M. Lotman, B. A. Uspenskij, R. Jakobson, V. Voigt, Z. Kanyó, J. awiński). Mikova výrazová sústava a Popovičova teória metatextov korešpondovala s tým, čo sa stalo v 60. a 70. rokoch súčasťou semiotiky. V 60. rokoch sa totiž semiotika stala zastrešujúcou makrovedou v tých oblastiach, ktoré sa zakladajú na poznávaní a výklade znakov. Pokryla celú škálu vied, od lingvistiky cez literárnu vedu, estetiku, etnografiu až po kultúrnu antropológiu všetko. S Umbertom Ecom nás spájalo iba to, že 1. celosvetový semiotický kongres sa konal v Miláne v roku 1974 a hlavným organizátorom bol práve on. Spoluorganizátorom tohto kongresu bol zároveň aj Vilmos Voigt, maďarský semiotik, ktorý s nami systematicky spolupracoval. Pred kongresom sa 26.-29. mája 1974 konala veľká semiotická konferencia v Tihanyi, lebo sa predpokladalo, že zo Sovietskeho zväzu a socialistických štátov väčšina semiotikov nemôže vycestovať do Milána, čo sa, žiaľ, aj potvrdilo. V Tihanyi odznelo vyše 100 prednášok a mal tam prednášať aj U. Eco, ale neprišiel. V normalizačnom období mnohé kontakty so Západom sa zabezpečovali prostredníctvom maďarských semiotikov. Samozrejme, aj vďaka A. Popovičovi, ktorý mal možnosť cestovať na Západ a prednášať o výsledkoch nitrianskej školy.
Poukázal som aj na to, že v českom kontexte sa úsilie nitrianskych bádateľov obyčajne stretlo s väčším ohlasom i porozumením ako na Slovensku, dokonca je aj objektívnejšie než sporadicky sa vyskytujúce hodnotenia na Slovensku. Svedčí o tom i publikácia vydaná v češtine pod názvom Lexikon teorie literatury a kultury (Brno, 2006, s. 557-558). Táto objemná knižka, ktorá vznikla v nemčine pod editorstvom AnsgaraNünninga, bola rozšírená v českom vydaní o 45 hesiel. Medzi týmito heslami sa nachádza aj heslo Nitrianska škola, ktoré vypracoval Jiří Trávníček. Autor v ňom podáva stručné dejiny nitrianskej školy, pričom dochádza k takýmto záverom: „Klíčovou roli sehrála N. škola zejm. v 70. a 80. letech, tj. v čase tzv. normalizace v Československu, kdy se stala relatívně svobodním územím pro ty, kdo se chtěli zabývat liter. teorií, jakož i místem mnoha metodologických a teoretických impulsů. Byla ostrovem estetického myšlení,ktoré sa podařilo uchránit před vlyvem ideologie…“(Nünning a kol., 2006, s. 558). Možno k tomu dodať: tento trend nevšímavosti na Slovensku naďalej pokračuje, zároveň sa ukazuje, že aj rakúski kolegovia prikladajú výsledkom nitrianskej školy väčší význam, než väčšina slovenských odborníkov.

Významnou súčasťou konferencie bolo aj posúdenie stavu výskumu na tému postkoloniálnych štúdii, čo bolo pre teba osobitne zaujímavé, keďže práve ty si na Slovensku „priekopníkom“ tohto smeru literárnovedného výskumu svojimi prácami o postkoloniálnom románe. Zaznamenal si v tomto smere nové tendencie a čo (a kto) ťa z prednášok na túto tému osobitne zaujal?
Postkolonializmu sa dotýkali viaceré prednášky, aj keď, treba povedať, skôr nepriamo, bez použitia tohto výrazu. Napokon to, čo sa stalo na Ukrajine po pripojení k Sovietskemu zväzu, možno jednoznačne nazvať obdobím kolonializmu. Po rozpade ZSSR teda nastupuje obdobie postkolonializmu nielen na Ukrajine a ostatných postsovietskych štátoch, ale aj v strednej Európe. Spoločenský vývin po gorbačovovskej perestrojke je teda obdobím postkolonializmu. Má vplyv aj na literárnu vedu, čo potvrdili niektoré prednášky, zamerané na nové spracovanie literárnych dejín a dejín literárnej vedy (Magdolna Balogh, ElzbietaWiniecka, Boguslaw Zieliński, Fatima Festic). Zdôraznilo sa, že v tomto smere sme sa výrazne pohli iným smerom po roku 1989, keď základným kritériom bola marxistická filozofia a deformované ideologické pravidlá a zásady. Záber výskumu je dnes široký, o čom svedčila i táto konferencia, veď mali sme možnosť si vypočuť prednášku aj na tému o populárnej literatúre (Zuzana Urválková z Brna).
A ešte slovko o Hofburgu – sídle rakúskych (a po dlhú dobu) i našich panovníkov

Je povznášajúci pocit sa pohybovať v Hofburgu, dokonca tam aj prednášať. Táto možnosť sa naskytla viacerým prednášateľom zo Slovenska, môžem všetkých vymenovať: Mária Bátorová, MagdalenaBystrzak, Dobrota Pucherová, Dominika HlavinováTekeliová a Tibor Žilka. Konferencia sa konala v sále zvanom Scheyvogelsaal, Batthyanystiege (schody). Cez okno bol krásny výhľad na námestie, kde v peknom počasí sa prechádzalo veľa ľudí z rozličných kútov sveta, navyše bolo vidno do vchodu a okien múzea legendami opradenej cisárovnej Sisi. Konferencia bola usporiadaná viedenskou univerzitou (UniversitätWien), na ktorej pôsobil nielen Sigmund Freud, ale aj Ján Kollár. Ak k tomu ešte pridáme ten pocit, že odtiaľ bolo riadené významnými i menej významnými cisármi Rakúsko-Uhorsko, tak sa automaticky vynorí v pamäti, že ide o hlavné mesto našich predkov. A panovníci sídlili práve v Hofburgu, dokonca aj Franz Josef, ktorý stál na čele ríše na začiatku prvej svetovej vojny až do svojej smrti v roku 1916. Rokovanie v týchto priestoroch dodávala vážnosť celej tematike o stredoeurópskej literatúre. Na záver treba osobitne vyzdvihnúť zásluhy prof. Stephana Teichgräbera, ktorý bol hlavným organizátorom konferencie. Celá konferencia bola zasvätená prof. Norbertovi Bachleitnerovi, významnému predstaviteľovi literárnej komparatistiky.

K rozhovoru s Tiborom Žilkom pripájam i krátky pohľad na konferenciu na tému stredoeurópskej literatúry od Márie Bátorovej.

Zvláštnosťou konferencie v Ústave porovnávacej literárnej vedy univerzity vo Viedni bolo množstvo referátov prednesených vo vlastnom jazyku so simultánnym prekladom. Tejto konferencie som sa zúčastnila preto, keďže Ústav svetovej literatúry SAV, v ktorom pracujem v oddelení komparatistiky, má už roky čulú spoluprácu s komparatistikou vo Viedni, ktorú vedie prof. Dr. Bachleitner. Pri príležitosti jeho 65. narodenín a odchodu do dôchodku sa táto konferencia aj konala. Organizoval ju Dr. Stephan Teichgräber, ktorého už aj predtým zaujímala slovenská problematika, takže ma po vyjdení Hronského monografie pozval prednášať o J. C. Hronskom.  Dr. Teichgräber hovorí skoro všetkými slovanskými jazykmi.  Môj referát bol v nemeckom jazyku. Z Nitrianskej školy, o ktorej hovoril prof. Dr. Tibor Žilka, DrSc., vychádzala aj téma PhDr. Dominiky Tekeliovej. PhD., ale bola špecificky zameraná na preklad. Môj referát, ktorý témou nadväzoval, bol v nemeckom jazyku. Ako germanistka rada hovorím v germánskom prostredí jazykom, ktorý som študovala a ktorý mi nerobí problémy. Referát bol na tému: Alternative Literatur und bildende Kunst in der Slowakei im 20. Jh. und ihre Kontexte (Modell einer komplexen Forschung). Je to téma ktorej sa výskumne momentálne venujem v rámci projektu VEGA. Z konferencie vyjde zborník, takže bude možné si referáty prečítať. Prezentovať takto slovenskú literárnovednú problematiku v zahraničí je pre mňa cťou.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky