zidkonferencia - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte III.

V utorok 3. 10. 2017 sa v priestoroch Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre konal 3. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie na tému Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte. Slávnostné otvorenie konferencie sa uskutočnilo o 10:00 hod., kedy PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD., organizačná garantka konferencie z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr, predstavila všetkých zainteresovaných účastníkov a privítala aj ďalších vzácnych hostí (mnohých významných predstaviteľov židovských a kresťanských náboženských spoločenstiev na Slovensku a v Maďarsku). V úvode konferencie sa prítomným prihovoril aj odborný garant konferencie prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr, pričom vyzdvihol dôležitosť židovskej kultúry v stredoeurópskom priestore.

Plenárna prednáška s názvom Pohostinstvo v judaizme patrila liberálnemu židovskému rabínovi Mishovi Kapustínovi, ktorú predniesol v anglickom jazyku. Recept pohostinstva v judaizme sa vysvetľuje príbehmi napísanými v Tóre (Päť kníh Mojžišových, sprievodca životom, základy židovskej viery). V prvej časti je opísaný príbeh Abraháma stojaceho pred svojím domom, ktorý zbadal približujúce sa tri postavy – postavy anjelov. Okamžite sa k nim Abrahám rozbehol a poklonil sa. Odprevadil ich do svojho domu a povedal svojej žene, nech upečie chlieb, v stáde vybral malé teliatko a prikázal sluhovi upiecť ho. Žena prestrela stôl, na ktorom bol chlieb, maslo, mlieko a upečené teľa. Abrahám usadil svojich hostí a spolu sa najedli. Anjeli, poslovia Boží, sú známe postavy už od nepamäti, ktoré nepotrebujú k svojej existencii jedlo či vodu. V Abrahámovom príbehu si anjeli chceli poctiť svojho hostiteľa a aj napriek tomu, že nepotrebujú základné fyziologické potreby, sa najedli a napili toho, čo im Abrahám ponúkol. Tóra vo svojich príbehoch hovorí o zákonoch pohostinstva ako sú: pozdraviť hosťa, sprevádzať hosťa do domu, príjemne pohostiť hosťa, slúžiť mu, aj keď má hostiteľ svojich sluhov, venovať sa im, odprevadiť hosťa k dverám. Tak ako hostiteľ, aj hosť má ovládať určité zákony pohostinstva, ako napr.: poďakovať, vyjadriť špeciálne požehnanie pre hostiteľa a jeho rodinu atď. Pohostinstvo v judaizme podporuje blízky kontakt medzi ľuďmi, ktorý v súčasnej spoločnosti, bohužiaľ, zaniká. „V dnešnej dobe majú ľudia veľa virtuálnych priateľov, ktorí sa nenavštevujú, čím zaniká vzťah hostiteľa a hosťa“ (rabín Kapustín). Prednáška bola ukončená bohatou diskusiou.

Po plenárnej prednáške sa konferencia rozdelila do dvoch sekcií (v jednej sekcii bol rokovací jazyk slovenský a český, v druhej sekcii maďarský – danú sekciu viedla PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD.). V sekcii, ktorej prednášky odzneli v slovenskom a českom jazyku, moderoval prvý blok doc. Tomáš Lang z Univerzity židovských štúdií v Budapešti. V tejto sekcii odzneli prednášky PhDr. Jána Gallika, PhD., riaditeľa Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr, PhDr. Moniky Adamickej a prof. PhDr. Marty Žilkovej, PhD. Autor prvej prednášky sa zameral na nadčasovosť Rázusovho vrcholného románu Krčmársky kráľ. Ústrednou témou románu je ambícia židovského advokáta Gelba získať licencie pre židovských krčmárov v oblasti Horehronia. To sa mu však nedarí vďaka Jánovi Gáblikovi, ktorý ako jediný má v ryčavskom okolí licencie a v túžbe za majetkom urobí čokoľvek, aby ju Gelbovi neudelili. Gallik poukázal na zneužitie Rázusovho románu na protižidovskú propagandu počas existencie Slovenského štátu. Ako druhá v poradí nasledovala prednáška s názvom Slovenskí Židia po druhej svetovej vojne v dielach Antona Baláža. Anton Baláž sa od polovice deväťdesiatych rokov venuje tematike holokaustu slovenskej židovskej komunity a zároveň mapuje osudy preživších židov, ktorých ambíciou je nájsť zmysel života. Medzi diela s touto tematikou patria knihy Transporty nádeje, v rámci zbierky Portréty prežitia novely Krajina zabudnutia či poviedky Trhlina a Šimon Pútnik. Záverečná prednáška prvého bloku reflektovala problematiku vnímania holokaustu očami detí. Marta Žilková zdôraznila fakt, že holokaust ako vzrušujúca téma našla po druhej svetovej vojne svoje ukotvenie v celom európskom umení.
 
Na moderovanie druhej sekcie sa podujal prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc. Zároveň prezentoval prednášku Antona Baláža s názvom Slovenský žid alebo židovský Slovák / Juraj Špitzer. Špitzer sa v sedemdesiatych rokoch začal intenzívnejšie venovať osudu židovskej komunity v diaspóre, čomu predchádzalo vylúčenie z literárneho a kultúrneho života v dôsledku normalizačného procesu. Ako druhý vystúpil Mgr. Matej Beránek, kultúrno-propagačný manažér Múzea holokaustu v Seredi, s príspevkom Protižidovská propaganda v Slovenskom štáte. Tento blok prednášok uzavrel PaedDr. Alexej Mikulášek, analyzujúc reflexiu a sebareflexiu v tvorbe židovského lekára, básnika, publicistu a prekladateľa Siegfrieda Kappra (vlastným menom Izák Šalomon).
 
Moderátorom tretej sekcie bol PhDr. Ján Gallik, PhD. Úvodná prednáška záverečnej sekcie patrila Mgr. Marianovi Nasterovi, členovi realizačného tímu Múzea 21. storočia, ktorý sa zameral na židovských kníhtlačiarov v Nitre a zdôraznil dôležitosť židovských tlačiarní. Sekciu uzavrela práca Tatiany G. Rumyantseva, ktorú odprezentovala doc. Viera Jakubovská, PhD. Autorka spracovala tému I. Kant a M. Mendelson: dialóg v listoch z filozofického aspektu. Vyvrcholením podujatia bolo slávnostné otvorenie výstavy v nitrianskej Synagóge. Autorom fotografií je profesor Rudolf Klein a výstava má názov Synagógy stredovýchodnej Európy 1782 – 1944. Prítomných hostí sprevádzala kapela Mojše Band.
 
Na záver môžeme skonštatovať, že židovská problematika bola v rámci konferencie opäť veľmi dôsledne, inovatívne a zaujímavo pertraktovaná.

Autorky článku: Mgr. Hana Guzmická a Tatiana Mišurová
Foto: András Kelemen
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky