Zambor_Moskva - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Moskovské prezentácie: almanach Devín a poézia Miroslava Válka

V Slovenskom inštitúte v Moskve sa 21. novembra 2017 uskutočnilo verejné zasadnutie moskovskej Spoločnosti Ľudovíta Štúra, ktorého hlavným programom bola prezentácia nového čísla almanachu Devín a prekladových výberov z poézie Miroslava Válka Sireň už boľše ne vzorviotsia a z mojej poézie Čem ja k vam približus v preklade Natalie Švedovovej. Publikácie vyšli tohto roku v moskovskom vydavateľstve MIK.
Podujatie otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu Ján Šmihula, ktorý mimochodom ustavične potvrdzoval chýr ústretového predstaviteľa tejto inštitúcie. Stretnutie viedla stále agilná slovakistka, literárna vedkyňa, prekladateľka a editorka, profesorka Lomonosovovej univerzity a predsedníčka spoločnosti Alla Maškova. Na úvod sme si na jej výzvu minútou ticha pripomenuli odchod literárneho kritika a historika Vladimíra Petríka, ktorý patril medzi jej najbližších spolupracovníkov.

Mašková predstavila piate číslo literárnoumeleckého a vedeckovzdelávacieho almanachu  spoločnosti Devín, ktorého je hlavnou redaktorkou. Almanach v rozsahu 204 strán prináša tri ukážky z tvorby Ľ. Štúra, štyri spomienky na túto osobnosť, práce našich súčasníkov o Štúrovi – Rudolfa Dilonga, Antona Baláža a Doda Gombara, v časti Slovensko-ruské kultúrne, literárne a historické vzťahy články Miroslava Daniša, A. Maškovej a Ľudmily Širokovej, v oddiele Slovenská kultúra stať muzikológa Ľubomíra Chalupku, ďalej príspevky k výročiu Jozefa Miloslava Hurbana od Janka Jesenského, Ľ. Štúra, Martina Braxatorisa, úryvok z Hurbanovho Olejkára, v čísle nájdeme básne Mily Haugovej a Evy Tomkuliakovej, štúdiu Konstantina Lifanova o Antonovi Bernolákovi, stať A. Maškovej o Cyrilovi a Metodovi v zrkadle ruskej kultúry, úryvok z románu Pavla Rankova Matky so staťou o tomto diele od A. Maškovej, nekrológy za Osvaldom Zahradníkom a Ninou Šuľginou, pripomenutia životného výročia Viery Švenkovej a môjho jubilea s ukážkami z našej literárnej tvorby a i. Texty sa publikujú v ruštine.
V druhej časti stretnutia vystúpila Natalia Švedovová, ktorá hovorila najmä o tvorbe Miroslava Válka, ktorým sa dlhodobo zaoberá nielen ako prekladateľka, ale aj ako literárna vedkyňa, a ktorého pokladá za významného básnika 20. storočia.  

Ja som o vydaní ruského prekladu výberu zo svojej poézie povedal:
„Ruské preklady mojej poézie sa pravdepodobne začínajú uverejnením prekladov štyroch básní v časopise Inostrannaja literatura, 1987, č. 9. Prekladateľom bol Isar Isajevič Eppeľ. Podujatie sprostredkovala Nina Šuľgina, prekladateľka slovenskej a českej prózy, ktorú som vždy vnímal ako vzácnu osobnosť. Je mi veľmi ľúto, že už nie medzi nami.
Rad ďalších prekladov súvisí s mojou spoluprácou so slovakistkou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou a vysokoškolskou pedagogičkou Allou Maškovou a poetkou, prekladateľkou a literárnou vedkyňou, slovakistkou Nataliou Švedovovou. Pani Natalia preložila dve moje básne pre antológiu slovenskej poézie Golosa stoletij (2002) a viackrát ma predstavila v časopise Mecenat i mir. Niekoľko mojich básní preložil aj Oleg Malevič.
Švedovovej prekladanie mojich básní vyústilo do knižného výberu z mojej celoživotnej tvorby Čem ja k vam približus, ktorý dnes uvádzame do života.

Srdečne ďakujem pani Natalii Švedovovej za výber a preklad, Alle Maškovej za sprostredkovateľskú misiu, pani riaditeľke vydavateľstva MIK Jelene Parškovej za vydanie knihy a Literárnemu informačnému centru v Bratislave za podporu tohto vydania. Rovnako srdečne ďakujem pánu riaditeľovi Slovenského inštitútu v Moskve Jánovi Šmihulovi za možnosť prezentácie knihy.

Vydanie pokladám po každej stránke – výber, preklad, obálka, grafická úprava – za krásne a profesionálne. Dynamická kresba na obálke od Jeleny Pureskinovej korešponduje s civilizačným rozmerom mojej poézie, ktorú vo výbere reprezentuje najmä báseň inšpirovaná Moskvou ako megapolisom, presnejšie Sadovym koľcom, báseň, kde si kladiem otázky zmyslu nášho ponáhľania sa.   

Príjemne ma prekvapil charakter výberu. Sú v ňom básne zo všetkých mojich doteraz vydaných zbierok. Škála výberu je pomerne široká. Prekladateľka venuje pozornosť básňam ľudskej obsažnosti.  Nevynechala básne príchylnosti k ľuďom so životným deficitom. Vážim si a oceňujem neretušovaný obraz mojej poézie, zahŕňajúci aj trpké polohy reagujúce na august 1968 a nasledujúce dusné obdobie, na verše s motívmi neslobody. Prekladateľka neskresľuje ani obraz mojej poézie s problematikou zložitosti partnerských vzťahov. Z prekladov cítim empatiu k svetu mojej poézie. Cením si, že prekladateľka vcelku transponuje rôznotvary a poetologickú diferencovanosť mojich básní a siaha aj po básňach z hľadiska zvukového tvarovania náročných i neštandardných. Nerezignuje napríklad na preklad lexikálnych novotvarov a dekanonických rýmov.

Básne Natalia Švedovová vyberala sama, na niektoré som ju však upozornil. V záverečnej fáze práce mi poskytla možnosť oponentúry svojich prekladov. Myslím, že aj tento náš dialóg prispel k výsledku, ktorý máme pred sebou.
Som rád, že výber z mojej poézie vyšiel v krajine, ktorej básnickej tvorbe som ako prekladateľ venoval veľa svojho tvorivého času. Dlhé obdobia som žil vo svete veľkých ruských básnikov, usilujúc sa ich čo najlepšie priblížiť slovenskému čitateľovi, a teraz som naplnený vďačnosťou, že v jazyku veľkej poézie možno čítať aj moje básne.“
Nasledovalo čítaniu mojich básní v origináli a vo Švedovovej preklade. Predniesol som aj dve nové básne, ktoré mi práve vyšli v časopise Vertigo. Redaktorky a prekladateľky Devína zaujali natoľko, že ich tiež chcú preložiť do ruštiny. Stretnutie sa uzavrelo diskusiou.
S N. Švedovou, A. Maškovou a J. Parškovou som sa počas moskovského pobytu 23. novembra stretol aj na pracovnej večeri v Slovenskom dome; pretiahla sa do neskorých hodín. Privítali, že vďaka ústretovosti riaditeľky LIC Miroslavy Vallovej i riaditeľky SASu Jany Pekarovičovej sa im dostali do rúk nové slovakistické práce, ktoré k nim priputovali v mojom kufri. Priniesol som im aj časopisy Tvorba, Vertigo, Knižná revue a Fragment.

Vďaka tejto ceste som mal možnosť v kníhkupectvách preskúmať novinky z ruskej pôvodnej i prekladovej poézie a z ich reflexie (kúpil som rad cenných kníh), pozrieť si niektoré výstavy a bližšie sa zoznámiť s aktuálnym Ruskom a stavom jeho metropoly. Globálne trendy zasahujú aj Moskvu. V aeroexprese z letiska Domodedovo do Moskvy sa už knihy básnikov ani iné knihy nepredávajú, zato sa však ohlasuje, že jestvujúci prímestský vláčik čoskoro nahradí poschodový. V metre už nie je taký nátresk ako pred rokmi a názvy staníc ohlasujú aj v angličtine, ale cestujúcich s knihou tam takmer nevidíte, pred sebou majú zvyčajne mobil. Absolventi univerzity pred prácou na katedre, ktorá sa donedávna vnímala ako prestížna, dávajú prednosť lukratívnejším pracovným príležitostiam.

Ján Zambor
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky