Ján Zambor
Máš čo robiť
Nedovoľ spustnúť
domu,
záhrade,
poliam,
krajine,
vzduchu,
vodám zeme a mora,
súši,
tvorbe
(ak ťa volá,
napriek zdráhaniu
odpovedz tomu pípaniu).
A predovšetkým
vzťahom,
láske,
svojej duši.
Ani hrobom.
Pred sviatkom zosnulých
na nich vytrhaj
burinu,
z platní a mramoru
zmietni
nános,
rozžiar ich
kvetmi.
Nevypusť
pusté slovo
z úst.
Maj silu uniesť
slobodnú nevyhnutnú
púštnu
samotu.
Nedopraj
temrave
ustavične hustnúť
a pôde
mrznúť.
Na zimnú tvár,
drsnú,
nepriepustnú,
dovoľ chrstnúť
prúd slnka,
lúč živej vody.
Nedaj sa
sebou,
inými,
svetom
znechutiť,
ber svoj
štít.
Nezačni sa
opúšťať
a spúšťať.
Nedopusť
spúšť,
nenechaj dušu
planému húštiu,
tmavému
meravému
jazeru,
čiernemu
ústiu.
2019
Romboid 2020, č. 1