Zomrel Július Vanovič
25. decembra 2020 nás vo veku 85 rokov navždy opustil Július Vanovič. Táto ohromujúca správa bola ako blesk pod vianočnou oblohou. Čas narodenia Božieho syna je časom otvoreného neba. Bola ti vybratá táto príležitosť, drahý Julo. Tvoj priateľ Roman Berger ťa predišiel o tri dni. V lete mi písal, že na to obdobie na Palisádach spomína ako na rozprávku.
Vidím teraz aj ja ten rozprávkovo silný príbeh so všetkým, čo Život prináša aj odnáša na miesto, odkiaľ sneží jemný sneh Bytia.
Posielam prianie, nech sa ocitneš v blízkosti svetla Najvyššieho, kde už nebudeš musieť strážiť princípy spravodlivosti, pravdy a múdrosti. Boj dobrý si dobojoval, mier sa v tebe rozhosťoval už dlhšiu dobu a dozreté ovocie, ktorého strom si urputne sadil a obraňoval v búrkach života tu zotrvá s nami.
Zostaň v svetle tej nádhernej vianočnej hviezdy v blaženom pokoji.
Judita Kaššovicová
predsedníčka Klubu nezávislých spisovateľov
R. Dobiáš: Za Julom Vanovičom (1935-2020)
Dve stretnutia málokedy postačia na to, aby ste človeka spoznali do tej nezmerateľnej miery, aká postačí pre vznik priateľstva. V mojom prípade to naozaj boli iba dve stretnutia, z ktorých jedno – to prvé – bolo neosobné, a síce cez Vanovičovu esej Cesta samotárova.
V tom čase - bolo to niekedy v deväťdesiatom piatom - som napísal niekoľko rozhlasových hier a ako človek žijúci na vidieku, pokúšal som sa čítaním hier nahradiť nedostatok priamych kontaktov s divadlom a zároveň vyplnil biele miesta v mojej teoretickej výbave. Vtedy som v kníhkupectve naďabil na spomínanú Vanovičovu esej. Tá vo svojej expresívnej a emocionálne vypätej podobe prestala byť iba informáciou ...
Dana Podracká
Slnkom zaliate Dražkovce
Vodorovné telo je prah
Za ním, v slnkom zaliatych Dražkovciach
Julo Vanovič, už po smrti, na dvore dopisuje esej
o hľadaní novej spirituality
Vrátil sa domov
Vedie rozhovory s duchmi, vidí snívajúci prach
Píše v nimbe, kde duch oslovuje ducha vcelku
Sedí na vzdialenosť prične
Plazivé britvy času stratili ostrie, nedá sa nimi oholiť
ani ostrihať si nechty, ktoré podskočili
Presídlená myseľ otvára okenicu,
stelie rohož svetla na cestu
K nám