TVORBA 4/ 2019
Ostatné číslo tohtoročnej Tvorby mi pošta doručila deň pred Vianocami, ale za príspevok priamo na vianočnú tému možno považovať len článok D. Chrobáka Dojem z vianočnej kázne pod holým nebom (Kázal vietor od Hrona), ktorý vyšiel v ev. mládežníckom časopise Nový rod v roku 1927, a tak som si priblíženie tohto čísla Tvorby nechal na pokojnejšie posviatočné obdobie.
V prvej chvíli ma trocha prekvapila obálka čísla: je na nej reprodukovaná časť Poslednej večere Leonarda daVinci, fresky v refektári milánskeho kláštora Santa Maria dellaGrazie, ktorú všeobecne vnímame ako obrazovú súčasť veľkonočných sviatkov. Vysvetlenie tohto redakčného rozhodnutia osvetľuje rozsiahly článok akademického maliara Stana Lajdu Leonardo zobrazil v Poslednej večeri celú Bibliu. Už názov článku definuje jeho obsah: maliarovu originálnu teóriu, podľa ktorej zobrazil Leonardo v Poslednej večeri prierez celou Bibliou. Text článku to podrobne dokladá aj ukážkami z jednotlivých časti fresky a ich odkazmi na biblickéstarozákonné predlohy. Aby som neskreslil obsah a zmysel Lajdovej originálnej teórie, odkazujem na jeho text. Pripojím len, že autor ho písal ako pripomienku päťstého výročia Leonardovej smrti a pripísal ho nedávno zosnulého doc. Milošovi Kovačkovi. Biblickej téme je v čísle venovaná aj štúdia Alberta LučanskéhoBiblia ako literárny fenomén. Novozákonnej téme, úvahách o tom, že Mária Kleofašova bola Ježišova teta, čo Ježiša včleňuje do širších rodinných súvislosti a robí ho viac človekom, je venovaná Glosa českého teológa Otakara A. Fundu . Tri výborne, inšpiratívne texty, ku ktorým priraďujem i úvahu Emila Višňovského Potrebujeme filozofiu prežitia! Ten výkričník v titulku zvýrazňuje naliehavosť zaoberať sa touto témou.
Na 150. výročie narodenia dvoch významných slovenských dejateľov upozorňuje Ivan Čičmanec v eseji Jubilejný rok Škarvana a Maliarika, teda „dvoch mysliteľov, spisovateľov, pacifistov a v neposlednom rade nesmierne pozoruhodných, originálnych a inšpiratívnych ľuďoch... ktorí vo viacerých ohľadoch prerastajú kontext našej národnej kultúry“. Čičmanec oprávnene konštatuje, že ani mnohí vzdelaní Slováci o nich takmer nič nevedia. Pripojím k tomu len informáciu, že ku Škarvanovmu jubileu Slovenská národná knižnica práve vydalajeho Denníky 1896 – 1926. Na vydanie ich pripravil Augustín Maťovčík, predslov napísal Rudolf Chmel. Editorský vzorne pripravená kniha s príťažlivou grafickou úpravou Petra Ďuríka si iste zaslúži osobitnú pozornosť aj redakcie Tvorby. Inému jubilantovi, žiaľ, rovnako zabúdanému, je venovaný článok Vojtecha Čelka Spomienka na politika a vlastenca JozefaLettricha. Od jeho smrti uplynulo 29. novembra 2019 päťdesiat rokov a Čelko nám aspoň v základných črtách približuje tohto významného demokratického politika, ktorý po februári 1948 musel odísť do exilu, aby sa vyhol krutému osudu iných politikov Demokratickej strany, ktorí sa na dlhé roky ocitli k komunistických žalároch.
Z našej klubovej scény aj jeden predčasný odchod Zuzany BokošovejHlavenkovej. Pod názvom Teatralogička telom, dušou i duchom prináša Tvorba citlivú a erudovanú spomienku z pera Stanislavy Matejovičovej. Doplnený je prehľadom jej bohatej tvorby i výberom z básní Zabudnuté litánie.
(ab)