TVORBA 4/2017
Aj v poslednom, štvrtom minuloročnom čísle Tvorby vyšli viaceré pozoruhodné texty, v ktorých sa redakcia vracia k 500. výročiu reformácie. Popri básni Martina Rázusa Vidiny (1517 – 1917) je to rozsiahly príspevok (pôvodne kázeň) nemeckého protestantského teológa Paula Tillacha Nové bytie a Reformačný rozhovor s vysokoškolským pedagógom, vedcom a enviromentalistom prof. Ondrejom Hroncom. Autorom rozhovoru je Miloš Kovačka a jeho ústrednou témou aktuálne problémy ECAV, najmä otázky jej reštrukturalizácie a riadenia.
Rovnako ako v predchádzajúcich číslach prináša Tvorba č. 4/2017 aj viaceré príspevky našich kolegov z Klubu nezávislých spisovateľov. Germanista a prekladateľ Ladislav Šimon predstavil krátky výber z nemeckej barokovej poézie a v doslove uviedol, že baroková poézia ho oddáva zajímala, keďže „mám blízky vzťah k barokovému poetickému pesimizmu a tri hlavné barokové myšlienky – vanitas, memento mori a carpe diem sú aj mojím životným programom.“ Július Vanovič v spomienke na stretnutia s Alexandrom Matuškom, popredným literárnym vedcom i spornou osobnosťou avizuje pokračovanie svojich úspešných Antimemoárov. Prozaik Ján Beňo (v recenznej rubrike píše aj o románe Gajto Gazdanova Večer u Claire v preklade Evy Maliti Fraňovej) sa v sugestívnej štylizácii „zostarnutého spisovateľa“ vracia k tvorbe dodnes nedoceneného a už zabúdaného medzivojnového autora Jána Červeňa. Pohľad na jeho Modrú katedrálu, prepojenú s Červeňovým životným údelom (zomrel ako dvadsaťtriročný a predčasná smrť na tuberkolózu mu neumožnila rozvinúť originálny literárny talent) a doplnenú neúspešným pátraním po mieste posledného odpočinku, nájde čitateľ v Beňovom texte Modrá katedrála – novátorstvo v tieni smrti. Medzi jubilantmi sa v tomto čísle ocitol naozaj mladý sedemdesiatnik Ján Zambor. Poctu jeho významnému literárnovednému dielu a inšpirujúcemu pedagogickému pôsobeniu vzdal zaslúžený hold jeho študent, neskôr doktorand a v súčasnosti i kolega na Filozofickej fakulte UK Matúš Mikšík. Z jeho príspevku Nad pomlčkou Jána Zambora aspoň tento úvodný dúšok: „ Poézia to je vážna vec – hovorieva profesor Zambor a vzápätí sa zvykne nakrátko odmlčať. Práve takáto pomlčka v jeho reči je ten nepatrný detail, ktorý pre mňa ako Jána Zambora ako človeka, básnika i vedca a učiteľa definuje. Vraj v spoločnosti, ktorá meria úspech tým, koľko času vieme efektívne ušetriť, má myslenie len jednu chybu – tú, že sa ním stráca čas. Takto ironicky komentuje modernú spoločnosť Jean-Francois Lyotard a ja dodám, že našťastie ešte stále existujú ľudia, ktorí sú ochotní takto čas „strácať“. A profesor Zambor? Ten čas „stráca“ znova a znova, v pomlčkách, v rozpätí dvoch alebo troch nádychov.“
V recenznej rubrike popri Beňovi Tvorba publikuje a dvojrecenziu od Evy Tkáčikovej a Rudolfa Dobiáša o novom románe Antona Baláža Povedz slovo čisté a pohľad Ivana Čičmanca na Timravu vo výbere Dany Podrackej pod názvom Novohradská sfinga prehovorila.
Našim kolegom Ivanom Čičmancom žijúcim v Nórsku, básnikom, esejistom a vnímavým posudzovateľom súčasného literárneho diania na Slovensku zavŕšime náš klubový pohľad na štvrté číslo Tvorby. Už v jej predchádzajúcom čísle vyšla prvá časť jeho rozsiahleho príspevku o tvorbe Boženy Slančikovej Timravy Umelkyňa z rodu najslobodnejších a jeho dokončenie nájde čitateľ v tomto čísle. Aby o jeho mimoriadne erudovaný, v mnohých smeroch objavný pohľad na Timravine prozaické dielo neboli ochudobnení ani tí naši členovia, ktorí nie sú pravidelnými čitateľmi Tvorby, s autorovým súhlasom budeme jeho text publikovať aj na našej webovej stránke.
(bž)
