Tvorba3_2019 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

TVORBA 3/2019
Už tridsať rokov...

V novom čísle Tvorby nám to pripomínajú dva úvodné texty.  Július Vanovič úryvkom z pripravovaného druhého dielu Antimemárov a Ivan Čičmanec dlhším uvažovaním, ktoré rovnako vychádza z jeho osobných spomienok na pád komunistického režimu v Československu. „ Štátny prevrat? Revolúcia? Hoci krv netiekla, nepochyboval som, že ide o revolúciu, hoci podivne ľahko až rozprávkovo prebiehajúcu. Na jar roku 1945 som bol desaťročný, vo februári 1948 len o tri roky starší – ale teraz som cítil, celou bytosťou cítil, že len tento štátny prevrat má byť aj dobrým prevratom v mojom živote, skrátka, myslel som, že táto revolúcia je moja“, píše Vanovič. A ďalej: „ Myslel som, moja večná naivnosť – že podobne alebo celkom tak ako ja myslia, chcú a zastrájajú sa aj ostatní ľudia...“. Roky, ktoré nasledovali jemu i nás ukázali, ako to bolo naozaj. Skeptický tón čiastočne zaznieva aj z Čičmancovho textu Tridsať rokov prebúdzania. Vychádza zo svojej emigrantskej skúsenosti (v roku 1968 emigroval do Nórska) a tak podľa neho „najpozitívnejším ukazovateľom pozitívnych zmien za posledných tridsať rokov je porovnanie dnešnej situácie so situáciou počas komunistickej diktatúry, keď u nás vládol systém množstva nezmyselných zákazov a príkazov“. Uvádza zákaz dočasne či natrvalo sa odsťahovať bez toho, aby sa vyhol zabaveniu majetku či zbavenia štátneho občianstva. Negatívne vníma klausovskú „neviditeľnú ruku trhu“, podľa ktorej si aj umelci musia vedieť na seba sami zarobiť a – píše Čičmanec – „ ešte dnes cítime, koľko škody takéto postoje napáchali na slovenskej kultúre a môžeme si iba domýšľať katastrofický scenár vývoja v prípade, že by sa takáto pseudofilozofia stala trvalým riešením“.

Téma slobody vnímaná v širšom historickom horizonte zaznieva aj z Kázne o skutočnej slobode Jána Kollára, ktorú z češtiny preložila Eva Tkáčiková a vhodne ňou doplnila aktuálne úvahy J. Vanoviča a I. Čičmanca. Uvediem z nej aspoň Kollárovu chválu rozumnej slobody, ktorá podľa neho spočíva v tom, že: 1. človeku prepožičiava hodnotu a dôstojnosť, 2. je základom a podmienkou ku skutočnej cnosti, 3. je matkou a priateľkou umenia, 4. osladzuje náš život.Zhrnuté jeho vlastnými slovami: „ Slovo sloboda nás učí o tom, že človek je samým sebou, že patrí sebe telom i dušou, že má vlastný rozum a vlastnú vôľu“.  

Nová Tvorba sa vracia k autorským textom manželky Jána Smreka a pod jej umeleckým pseudonymom Anna Nováková publikuje jej poviedku Koniec Pygmnaliona. Jej biografka Monika Kapráliková pripája poznámku, že popri poézii a scenároch sa doteraz podarilo identifikovať dve desiatky poviedok Blanky Čietekovej-Smrekovej. Poviedku Pygmalion v skrátenej verzii publikoval v roku 1977 časopis Slovenka. V literárnej časti čísla nájdeme i výber haiku MacuaBašó, jedného z najvýznamnejších japonských básnikov v preklade Jána Zambora, v jazykovej a odbornej spolupráci s Františkom Paulovičom. Ľ. Feldek zasa prispel do čísla spomienkou na bulharského básnika Dimitara Stefanova neúnavného a nezištného prekladateľa slovenskej poézie do bulharčiny. Feldek okrem literárneho medailónu Môj múdry Bulhar Dimitar Stefanov pripojil aj dlhú báseň o Stefanovovom pobyte v Prahe, ktorú napísal v septembri 1999. Silvia Kováčiková zasa zaznamenáva dramatizáciu prózy Petra Kováčika Tvorivý pobyt o Ľudovi Ondrejovovi  v Divadle Akadémie umenia v Banskej Bystrici. Spomeniem z nového čísla ešte aspoň dva nekrológy: za Milošom Kovačkom (od J. Vanoviča a O. Hronca). S Kovačkovými múdrymi, erudovanými textami sme sa stretávali pravidelne aj na stránkach Tvorby. Druhý nekrológ je venovaný literárnej tvorbe a strastiplnej životnej púti Dušana Mitanu. Má podobu pohrebnej kázne Daniela Pastirčáka.
(ab)
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky