Tvorba2_2019 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Tvorba 2/ 2019
Portrétom generála Milana Rastislava Štefánika na obálke a článkom Júliusa Vanoviča v závere sa Tvorba vo svojom druhom tohtoročnom čísle vracia k tejto veľkej osobnosti slovenských dejín. Od jeho tragickej smrti nás delí už storočie, ale môžeme sa aj teraz stotožniť s tým, čo Vanovič napísal o Štefánikovi v roku 1968, že „ten život a tá smrť doteraz donucuje k dlhej mlčanlivej poklone, k nevysloviteľnému obdivu a úžasu“ a (keďže článok v Kultúrnom živote vyšiel v čase, keď sa Štefánikova osobnosť iba začínala očisťovať od historickej komunistickej špiny) „ tí, čo ho chceli zniesť zo sveta – ak ho naozaj chceli – museli s hrôzou vidieť, že po smrti je ešte silnejší, že to smrť vyvoláva, rozputnáva energie, čo sa nedali tušiť...“. Pri storočnici sú všetky tieto štefánikovské hvezdárske, výskumnícke a štátnické energie zväčša pravdivo zaznamenané, ale obdiv a úžas naďalej pretrváva.
V pestrej žánrovej a obsahovej skladbe nového čísla Tvorby zaujme objavná štúdia Moniky Kaprálikovej o neznámej básnickej tvorbe Blanky Čietekovej-Smrekovej pod názvom Žena a básnik: čiže manželka básnika Jána Smreka, ktorá, podľa autorky aj „spoluviedla rodinné vydavateľstvo Elán, administrovala rovnomenný časopis, Komornú knižnicu, iniciovala vznik dodnes obľúbených detských kníh a Smrekových memoárov.“ A zároveň sa pod pseudonymom Anna Nováková rodili jej básne v rodnej češtine. Tri z nich autorka štúdie predstavuje aj čitateľom Tvorby. V čísle im predchádza malý výber z Rilkeho Sonetov Orfeovi v preklade Rastislava Horníka a začítať sa môžeme i do Štvorverší Judity Kaššovicovej. Napríklad takto: „ Báseň zrodená z Ticha/ je tá, ktorá očisťuje/ každé slovo/ a každý skutok.“

Ak sme sa so štvorveršiami J. Kaššovicovej dostali na pôdu Klubu nezávislých spisovateľov, pristavme sa i pri trojriadkových básňach Ivana Čičmanca vo forme japonských senryu: autor v poznámke uvádza, že na rozdiel od známejších haiku básne zaostrujú pozornosť na prírodné javy s ironickým nadhľadom. Na ukážku jeden takýto senryu variant Ivana Čičmanca: „ Dažďová kvapka./ Pozdrav od sestry, ktoré/ si nikdy nemal.“Ján Beňo sa zasa v rozsiahlej recenzii vracia k nášmu už nežijúcemu kolegovi Vladimírovi Petríkovi. Pod názvom Zostať a nezaniknúť píše o Petríkovej knihe Slovenský intelektuál Alexander Matuška. Aj Beňo uvádza známe dlhoročné profesionálne i kolegiálne vzťahy V. Petríka s Matuškom, od študentského očarenia, kedy „počúvať ho bolo skutočným zážitkom“ až po opakované pokusy poznávať a interpretovať Matuškovo impozantné dielo. Robí tak aj v tomto svojom poslednom pohľade na túto kľúčovú osobnosť slovenského literárnokritického myslenia. Ak Beňo recenziu príhodne nazval Zostať a nezaniknúť, môžeme to práve na pôde Tvorby zopakovať aj o našom vzťah k Vladimírovi Petríkovi.

Vo svojom dobrom obsahovom „štandarde“ sa nové číslo Tvorby venuje výraznej evanjelickým osobnosti Jánovi Vanovičovi, od roku 1931 do roku 1939 predsedovi Matice slovenskej a jubilejným spomienkam na tvorcu evanjelického Zpěvníka, kňaza a organizátora národného života A.H. Škultétyho a bibliografa Ľudovíta V. Riznera. K ich veľkým jubileám Eva Brtáňová pridala do čísla aj významné životné jubileum literárnej historičky Evy Tkáčikovej, ktorá sa už takmer päť desaťročí venuje výskumu staršej slovenskej literatúry a ako hlavná vedecká redaktorka sa koncepčne podieľala na dvojzväzkovom slovníkovom diele Evanjelici v slovenských dejinách. V súčasnosti je Doc. PhDr. E. Tkáčiková, CSc. aj redaktorkou Tvorby – a úspešne pokračuje v tradícii duchovne a mysliteľsky orientovaného časopisu, ktorý dal Tvorbe do vienka básnik Emil Boleslav Lukáč a po páde komunizmu na túto tradíciu pri jej obnovenom vydávaní nadviazal literárny vedec Július Vanovič.
(ab)
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky