Tvorba1_2020 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

2020
Tvorba 1/ 2020

S jubilujúcim šéfredaktorom  (85) vchádza obnovená Tvorba do jubilejného XXX. ročníka. O zásluhách na tom, že úspešne, práve zásluhou Júliusa Vanoviča, nadviazala na lukáčovskú Tvorbu prináša pekné svedectvo jej bývalá redaktorka Judita Kaššovicová v spomienke Tvorba T prišla za mnou sama. Predpokladám, že len príslovečná skromnosť nášho klubového kolegu Julka Vanoviča spôsobila, že v tomto prvom čísle jubilejného ročníka nie je žiadna zmienka o jeho životnom jubileu – za to ale v úvode publikuje úvahu zakladateľa Dr. Emila Boleslava Lukáča Skúmanie duchov, ktorá vyšla v roku 1943 v Tranosciu v knihe autorových meditácii o kresťanstve a dnešku Kam ho položili.
Prvé tohtoročné číslo sa pod súborným názvom „Celý človek“ venuje 200. výročiu narodenia básnika Andreja Sládkoviča. Literárna historička Eva Tkáčiková do neho zaradila Hviezdoslavovu báseň Na pamäť stých narodenín Andreja Sládkoviča (Tak, výkvete ty školy Štúrovej, najkrajší, najplnší... si ozdobil náš obzor po zenit!), Sládkovičove verše publikované v Sokole a Lipe a v matičnom Národnom kalendári, päť zneliek z Maríny, esej Štefana Krčméryho Celý človek a reflexiu Alexandra Matušku z Profilov s často citovanými slovami: „ Zaspieval tak, že i keby to bol ostal spev jediný, mal by svoje miesto v orchestri našej poézie aj tak zabezpečené po všetky tie časy, v ktorých bude znieť pod naším rodným hviezdnym klenutím naša rodná reč“. Dôstojná pripomienka diela Andreja Sládkoviča.
O inom slovenskom básnikovi, ktorý bol i politikom a kruto na svoju komunistickú politickú a národnú angažovanosť doplatil, píše český historik Zdeněk Doskočil v článku Ladislav Novomeský – občan druhej kategórie. Ide o úryvok z pripravovanej knihy V žaláři a vyhnanství a tu sa autor zameral na vzťah L. Novomeského s ruským jazykovedcom R. Jakobsonom, ktorý patril k zakladateľom pražskej lingvistickej školy a ako americký profesor navštívil v roku 1957 a 1968 Československo. Text je výbornou ilustráciou toho, pod akou kontrolou Štátnej bezpečnosti fungovala česko-slovenská veda a osobitne Laco Novomeský. Rovnako príťažlivé, tematicky objavné i obsahovo bohaté sú i dva kľúčové texty našich kolegov. Ivan Čičmanec v článku Plazivá hrozba stádovitosti to približuje na tvorbe takých rozdielnych autorov ako D. Defoe, E. A. Poe, Soren Kierkegaard či M.F. Dostojevský. A mimoriadne objavný je text Dany Podrackej Kozmológia kraslíc z Polichna. Autorka považuje polichnianske kraslice za súčasť svetového kultúrneho dedičstva pre ich originalitu a jedinečnosť. Svoje odvážne tvrdenie potom dokladá interpretáciou tridsiatich kraslíc, ktoré zaradila do troch základných svetov: kozmického, duchovného a ľudského a uvádza nás do týchto svetov s presvedčením, že „ zjesť veľkonočné vajíčko s namaľovaným symbolom na škrupine znamenalo skonzumovať znak a posilniť sa energiou predkov. Spojiť poznaný a nepoznaný svet do prítomnej prajednoty“. Inšpiráciou autorke k tomuto textu-eseji bolo zoznámenie s etnografkou Emíliou Mázorovou z Lúčenca, ktorá jej poskytla unikátny vzorovník 73 kraslíc z Polichna. K Čičmancovi a Podrackej ešte pridám tri básne Rudolfa Dobiáša Druhý jarný sonet, Doma a Tráva. Čítal som ich (aj vy ich tak čítajte) s vedomím, že v máji 1960, počas rozvíjajúcej sa jari sa náš priateľ a Slovenský Solženicyn Rudko Dobiáš na amnestiu vracal zo sedemročného väzenského pobytu v jednom z jáchymovských uránových baní.
Ani v tomto čísle Tvorby nechýbajú tradičné rubriky zo sveta súčasného teologického myslenia, zo sveta divadla a výtvarného umenia, rovnako i kritická rubrika a ako dokument doby dva listy J.C. Hronského správcovi Matice slovenskej J. Martákovi o jeho kalvárii po vypuknutí SNP v Martine.
(ab)       
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky