Stefanik2019 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Štefánik ako mandala

Vrátili sme sa z Košarísk, je 21. júl. Kým doznievajú zážitky, otváram facebook - Csaba Kiss zdieľa spomienku takmer spred dvadsiatich rokov, z roku 2000, keď sypali v šamorínskej synagóge tibetskí mnísi   mandalu. Krásna, farebná piesková mandala, obsahujúca celé univerzum, znázorňujúca cykly času.  Dokonalé spojenie. Lebo Košariská boli pre mňa o tom. Vysoko prevyšujúce výročné oslavy, ďaleko presahujúce prednášanie.
Niečo mysteriózne sa prebudilo pri tom dome pod kostolom. Nastúpení vojaci, niekoľko čistých slov, vence a kytice, fajnová dychová hudba armádneho orchestra, všetko veľmi dôstojné a primerané. Na záver slovenská hymna. Krásne divadlo zvládam v teplom letnom, trochu mráčikmi zastretom dni.  A po slovenskej hymne sa tak jemne, nežne začne rozliehať  melódia hymny českej.  Ticho na lúkach a vŕškoch, všade navôkol a do toho ticha...V akom širokom kontexte, neviem posúdiť, začali padať prvé slzy.
 
Mráčik na oblohe zmocnel a tiež spustil prvé kvapky, vzápätí silnejúce na dážď. Kým išiel Juraj po dáždnik, chcela som počkať pod malou slivkou v briežku pri ceste, keď tu bielovlasý pán v čiernom obleku podáva ruku, že v tých sandálkach, aby ste nespadli - Kezét csókolom!
 
A hranica času bola opäť prekročená. Reštaurácia v Košariskách už bola vyhradená pre hostí, vrátili sme sa teda o pár kilometrov do Prašníka. Takmer klasický nedeľný obed a späť, do kostola v Košariskách.
 
Každoročné oslavy výročia narodenia M. R. Štefánika, tentokrát 139. výročie sprevádzala výstava "Generál na javisku". V rámci jej otvorenia, a to bol pôvodný impulz návštevy Košarísk, bola prenáška Dagmar Inštitorisovej – Štefánik v divadelných podobách, rovnako aj prezentácia Dagmarinej monografie Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách“. Rovnako výstava ako aj prednáška sa konali v priestoroch evanjelického chrámu. Pozerám teraz na knihu s modrou obálkou, no premietajú sa mi v mysli neodbytne Dagmarine slová o tých, ktorí o M. R. Š. vytvárali edukačné, adoračné či rozprávkové príbehy, o dobe, v ktorej vznikali a počujem ešte citácie scenárov až po rozhovor chlapca Milana s matkou, keď nosia kvety na hrob brata, ktorého smrť sa mu pokúšajú zatajiť. Tie slzy v tej chvíli boli na mieste, milá Dagmar, Tvoje aj naše. Vďaka za to, lebo niet nič silnejšie, ako sprostredkovať vhľad do vecí ľudských a božích súčasne, keď ruka v ruke ide šťastie i tragika a vzniká čosi mysteriózne – priestor v priestore, čas v bezčase.  
 
Neskoro večer sme sedeli spolu s priateľmi na brehu vodného kanála v Čilistove. Sypali sme tú mandalu zážitkov z jednej letnej slávnosti na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny do ticha noci. Malé kačičky nečujne plávali popod steblá vodných tráv.
 
Svet bol celistvý.  
 
 
 Judita Kaššovicová
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky