Sipkova Scherz - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

 V Kafe Scherz
 
V známej bratislavskej literárnej kaviarni Kafe Scherz sa večer 12. januára 2017 uskutočnil dvojkoncert hudobných zoskupení Farja Ways & Farebná hudba a Orchester Ivana Tomoviča. Na podujatí sa predstavila aj naša klubová kolegyňa, poetka Judita Kaššovicová. Čítala tu básne zo zbierky V Liptovskom Hrádku, V Mliečne, Spomienka na Woodstock  zo zbierky Som len kvet a básne so zimnou tematikou, spojené s hudobnou improvizácia na báseň Ešte budem dýchať. Dvojkoncert zaujal aj mladú myjavskú poetku Ruženu Šípkovu. Prinášame jej text „Haluze na ostrove Scherz, venovaný tomuto literárnemu večeru.
 
„Haluze“ na ostrove Scherz
 
Nový rok 2017 priniesol poriadne chladné počasie. Teploty nízko pod nulou k zimnému obdobiu patria, no priznám sa, že v zime je mi najpríjemnejšie v dobre vykúrenej miestnosti. Nemusí to byť doma, ale napríklad aj na nejakom dobrom koncerte. Ani som sa nenazdala a bola som pozvaná dokonca na dvojkoncert hudobných zoskupení Farja Ways & Farebná hudba a Orchester Ivana Tomoviča. Z pozvánky, ktorá bola uverejnená ako príspevok na Facebooku, som sa dozvedela, že na tomto podujatí sú vítaní všetci tí, ktorí majú radi „haluze“. A tak som pochopila, že tam nemôžem chýbať.  
Vo štvrtok 12. januára som sa teda vybrala na výpravu. Začala sa dobrodružne, lebo keďže nie som z Bratislavy, chvíľu mi trvalo, než som našla Kafe Scherz, kde sa akcia konala. Keď bolo moje hľadanie korunované úspechom, kaviareň mi pripomenula dobre utajený, a našťastie aj vykúrený, ostrov v mori zvanom Bratislava. Zaujala ma hneď na prvý pohľad stenami príjemnej okrovej farby, ktoré zdobili zaujímavé obrazy. Modrá mačka na obraze Kráska a zviera vyžarovala silnú osobnosť, rovnako ako jej majiteľka. Pod stropom visela ešte vianočná výzdoba, ale bola decentná a nepôsobila na mňa rušivo. Zvítala som sa s priateľmi a známymi a objednala som si horúci čaj. Hudobníci sa pripravovali na vystúpenie, publikum sa pomaly schádzalo. Zistila som, že mnohých návštevníkov poznám a s viacerými ďalšími ma moji priatelia zoznámili.

Začiatok dvojkoncertu bol naplánovaný na 19:09 hod., a napokon sa začal o pár minút neskôr. Na úvod sa publiku prihovoril Juraj „Dura“ Turtev, ktorý všetkých prítomných privítal a ubezpečil, že sa dnes naozaj môžu tešiť na avantgardnejšiu a alternatívnejšiu hudbu než je obvyklé, skrátka na „haluze“.

Ako prvé ovládla pódium dvojica Farja Ways & Farebná hudba, ktorú tvorili speváčka Jana Fardová a hudobník Peter Granec, ktorý hral na gitare, na klávesoch a mal na starosti i elektroniku. Ich hudbu možno ťažko presne zadefinovať, dá sa približne označiť ako dark-alter-pop-electronic music. Prvú skladbu Money-losophy otvoril príznačne zvuk štrngania peňazí. V nasledujúcej Living Happily zase znel spev vtákov. Niesla sa akoby v šansónovom rytme, témou jej textu bola dnešná uponáhľaná doba a každodenný stres. Všetky pesničky boli krátke a úderné. Jana Fardová okrem energického a precíteného spevu skladby ozvláštňovala rôznymi zvukmi a výkrikmi (napr. Revo Evolution). V niektorých pesničkách zahrala i na shruti box a tiež striedmo využívala loopy. Texty skladieb boli väčšinou v angličtine. Ako mi Jana Fardová prezradila po koncerte, texty tvorí spoločne s Jánom Huštákom a Petrom Grancom. Na koncerte však predsa zazneli aj dve pesničky spievané po slovensky: Neviditeľný (s textom Sone Horňákovej) a Rieka prázdnoty (text i hudba sú dielom Petra Granca). Zaujali ma tiež skladby Man As A Child so zvukom detského smiechu a s využitím loopov i shruti boxu a You Left My Soul, v ktorej znel spev Jany Fardovej dramaticky a bol plný nepokoja. Publikum si skladby plné spontánnosti vychutnávalo a hudobnú dvojicu zaslúžene odmieňalo potleskom. Na konci koncertu Jana Fardová poďakovala Jurajovi Turtevovi, že ich pozval na toto podujatie. Som presvedčená, že všetci poslucháči mali chuť poďakovať Farja Ways & Farebnej hudbe za pestrý a dynamický hudobný zážitok.

Po krátkej prestávke nasledovalo vystúpenie Orchestra Ivana Tomoviča, spojené i so spevom a recitáciou. Ivan Tomovič mal na starosti gitaru, loopy a elektronický orchester, Juraj „Dura“ Turtev predviedol alikvótny spev a Judita Kaššovicová prečítala svoje básne.
Ivan Tomovič, ako na každom koncerte, stváral s gitarou divy, vždy sa rada nechám prekvapiť, aké zvuky z nej dokáže vylúdiť. Jeho elektronika, to je kapitola sama o sebe. Juraj Turtev okrem spevu i recitoval, po anglicky i po slovensky. V jeho podaní sme si vypočuli texty Erika Ondrejičku, zenovského mnícha Thich Nhat Hanha, Judity Kaššovicovej i jeho vlastný text. Publikum bolo svedkom bohatých hudobných i hlasových improvizácií, ktoré sa odohrávali priamo na pódiu. Potom Juraj Turtev oznámil, že dajú ešte jednu pesničku, a potom pozvú Juditu Kaššovicovú, aby recitovala do Ivanových haluzí, resp. aby Ivan hral do Juditiných haluzí. Týmto pozvaním spôsobil všeobecnú veselosť, hlavne, keď ešte dodal, že nasledujúcu pesničku chce venovať svojej SIM karte, ktorú sa mu nepodarilo rozbehať, a ani pes mu ju nezožral. Tiež zdôraznil, že celý koncert chcú venovať Janke Grancovej, ktorá sa stará. Vďaka loopom Ivana Tomoviča sme toto venovanie počúvali opakovane z pódia v priebehu nasledujúcej skladby ešte hodnú chvíľu.
Juraj Turtev potom prezradil, že Judite Kaššovicovej v marci vyjde nová kniha. „Marec - mesiac knihy,“ pohotovo povedala Judita. „A kniha je najlepší priateľ psa,“ vtipne uzavrel rozhovor Juraj. Ivan Tomovič pri vystúpení Judity, ktorá čítala básne zo svojej básnickej zbierky Som len kvet, úplne zmenil štýl hrania. Hral pokojne, jemne, lyricky, čo veľmi dobre ladilo s Juditiným prejavom. Na záver Juraj zaspieval Juditin text Ešte budem dýchať. Vystúpenie bolo plné pohody, no aj hlbokých myšlienok a pokory k tvorbe i k životu. I druhý koncert tohto večera mal veľký úspech.
Ale úplný záver to ešte nebol. Došlo i na menšiu jam session, pri ktorej si spoločne zahrali a zaspievali Ivan Tomovič, Juraj „Dura“ Turtev, Peter Granec i Jana Fardová.
Počas koncertov som občas pozrela cez okno von na ulicu. Kaviareň Scherz sídli v pivničných priestoroch, a tak som hľadela hore na prechádzajúce dopravné prostriedky a svietiace okná. Naozaj som sa cítila ako na malom príjemnom ostrove úplnej tvorivej slobody, na ktorom občas živelne a prirodzene vyrastú aj nejaké tie „haluze“. Vo svojom živote som sa už mnohokrát presvedčila, že aj tie patria k životu.
                                                                                              
Ružena Šípková
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky