Chvála
Romboidu a Milana Resutíka
Aj
bez dotácie z Fondu na podporu umenia, vďaka úsiliu predsedu AOSS Petra
Juščáka vychádza aj v tomto roku
literárny časopis Romboid pod redaktorským vedením Igora Hochela. O jeho
oprávnenosti a potrebnosti na knižnom trhu svedčí aj nové, piate číslo
časopisu. Opäť medzi jeho autormi nachádzame príspevky kolegov z KNS –
viaceré z nich patria ku kľúčovým textom tohto čísla.
Číslo
otvára rozsiahla literárnovedná štúdia
Jána Zambora Janko Kráľ – naďalej
s nami, venovaná dvestému výročiu od básnikovho narodenia. Jeho
reflexia viacerých kľúčovým básní Janka Kráľa (Pieseň bez mena, Zabitý, Orol)
potvrdzuje, že „je stále aktuálny básnik
nespokojný so situáciou subjektu a so stavom sveta, túžiaci ho zmeniť,
dokonca v intenciách romantických predstáv aj za cenu straty života,
a neohrozený stúpenec slobody. Týmto rozmermi je pre nás jeho poézia
naďalej veľkou výzvou“. Objavná Zamborova štúdia, v ktorej uznávaný
literárny vedec priťažlivou formou básnický svet „divného Janka“ to potvrdzuje.
Po Zamborovej štúdii nasledujú v čísle básne Anny Valcerovej. Rovnako uznávaná literárna vedkyňa
a prekladateľka čitateľa prekvapí cyklom o partneroch na čete.
Predstaví štyroch: osemdesiatročného dedka, o desať rokov mladšieho
starostlivého otca, ktorý žil s rozvedenou jehovistkou, potom vdovca,
ktorý hľadá gazdinú a nakoniec kráľa internetu. „Bývalý vojak z vojny na Balkáne./ Všeličo zažil: keby nie viery,
ľudia by sa kúpali v krvi/ Rúško nenosí, ani tí dvaja pred ním, je zdravý
chlap.“ Čítam ich ako básne „na pulze dňa“.
Za mimoriadne prínosnú
a výsostne aktuálnu považujem publikovanú štúdiu od Petra Kónay Ruská okupácia v Šariši a Zemplíne
v rokoch 1914 – 1915. Po jej prečítaní čitateľ pochopí prečo táto
ruská ofenzíva v Karpatoch musela v čase nanucovaného
sovietsko-československého priateľstva musela zostať „v tme historického
zabudnutia“. Stačí si z kapitoly Ruská okupácia a jej dôsledky
prečítať: „ Ruská armáda na okupovaných
územiach plienila, kradla a dopúšťala sa násilia na obyvateľstve. Hovädzí
dobytok, svine, hydina, no rovnako nábytok, oblečenie, posteľná bielizeň
a ďalší osobný majetok obyvateľov sa stal korisťou ruských vojakov...Násilnosti
ruských vojakov sa obracali najmä proti židovskému obyvateľstvu. Mnohé dobové
správy hovorili o vraždení a krutom znásilňovaní židovských dievčat
a žien...“ A tiež: „Kým
ruské vojsko sa opieralo o pravoslávne kňazstvo, ku gréckokatolíckej
cirkvi sa správalo nepriateľsky. Búralo a pálilo gréckokatolícke kostoly
a 37 gréckokatolíckych kňazov odvlieklo do zajatia“. Netreba ani aby, aby autor urobil paralelu so
súčasnými výčinmi ruskej armády na Ukrajine...
A teraz
k Milanovi Resutíkovi a jeho spomienke na nedožité deväťdesiate
narodeniny rumunského slavistu, profesora Cornelia Barboricu, ktorý pre
poznanie slovenskej literatúry v zahraničí urobil viac než ktokoľvek iný“
– uvádza v autor v úvode článku, ktorému dal názov Odchádzať po čistej ceste a hrdo niesť
svoj štít. Resutíkov text je taký ľudský výnimočný a zároveň odborne
kompetentný, že som sa rozhodol (aj ako jeden zo slovenských spisovateľov
z neveľkého počtu slovenských spisovateľov, ktorí mali možnosť osobne
poznať prof. Barboricu) celý Resutíkov text uverejniť osobitne v rubrike
Naši jubilanti. Tak tam čítajte.
Milan
Resutík: Odchádzať po čistej ceste a hrdo niesť svoj štít.
Anton Baláž
