Romboid3 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Mysľou a srdcom na Ukrajine
Romboid č. 3/ 2022

Vpád ruských vojsk na Ukrajinu, ktorý celý svet odsúdil ako akt najhrubšieho násilia, nás  najskôr zaskočil, potom rozhorčil a následne vyvolal potrebu reagovať naň: urobila tak aj Asociácia organizácii Slovenska už 6. marca 2022 protestným textom a zároveň oslovila svojich členov a ďalších literárnych tvorcov, aby individuálne, zo svojho autorského pohľadu vyjadrili postoj k tejto agresii. Ich vyjadrenia v podobe  úvah, analytických textov a básni prináša prvá časť tretieho tohtoročného čísla Romboidu. Redakcia zároveň pripravila koláž literárnych textov ukrajinských spisovateľov viacerých tvorivých generácii. Ich výber pripravil prekladateľ z ukrajinčiny, vysokoškolský pedagóg a dlhoročný predseda Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku a člen Národného zväzu spisovateľov Ukrajiny Ivan Jackanin.
Úvodný blok časopisu Slovenskí tvorcovia reagujú na vojenský útok Ruska na Ukrajinu otvára text Ivana Čičmanca Odpusť nám, Ukrajina! a v sugestívnej podobe vyjadruje to podstatné, čo v nás táto agresia vyvolala, keď píše: „Odpusť nám Ukrajina, naša rodná sestra, pravlasť slovanských a škandinávskych bohatierov, úrodná krajina veľkej hudobnej, výtvarnej či slovesnej kultúry, odpusť nám Slovákom a ostatným Európanom, že sme tak dlho boli naivní, dôverčiví, ale aj ľahostajní a nečinní, že sme roky nebrali vážne zlovestné signály z moskovského Kremľa, ktoré vysielal tamojší mocichtivý a paranoidný diktátor. Odpusťte nám, milí Ukrajinci a milé Ukrajinky, že sa naše európske svedomie zobudilo až po tom, čo začal násilnícky a vierolomný despota vyvražďovať Vaše obyvateľstvo, ničiť Vaše mestá a dediny a vyháňať milióny Vašich žien, detí a starcov do exilu“.

Po tejto mrazivo presnej, všeobecne pociťovanej podobe príčin a dôsledkom ruskej agresie či Putinovej vojny, jednotliví autori vyjadrujú svoj individuálny postoj, spojený s osobným zažitím ukrajinskej kultúry, prekladaním z ukrajinskej kultúry, či bezprostrednou básnickou reakciou na dianie na okupovanej Ukrajine. Peter Repka v štvorverší z 12. marca 2022: „ Ukrajinci v Mariupole dopili poslednú vodu./ Z radiátorov./ A nevzdali sa. / Sláva Ukrajine“. A Milan Richter v rozsiahlej básni Nad vlnami skazy a hnevu zhodnocuje dejinný pohyb 25. februára 1948 a 25. februára  2022: komunistický puč v Československu a „vlny skazy a hnevu“ v uliciach Kyjeva. Básnickým pohľadom sa na vojnu na Ukrajine díva aj Ondrej Kalamár, Judita Kaššovicova, Tibor Kočík a Hana Košková, svoju skúsenosť vojnovej reportérky v Čečensku konfrontuje so situáciou na Ukrajine Irena Brežná v texte Príspevok k diagnóze Ruska, Ivan Kamenec očami historika vníma ukrajinskú tragédiu v kontexte európskej tragédie v dejinách 20. storočia. Z klubových kolegov sú tu aj príspevky Márie Bátorovej, Ladislava Šimona, Jána Zambora a Tibora Žilku, zaujmú aj príspevky Daniela Pastirčáka či osobné skúsenosti s ukrajinskými utečencami od Františka Neupauera a Jaroslava Riháka. Aj všetky ďalšie texty nesú pečať individuálnej reflexie a protestu.

V bloku ukrajinských autorov sú prózy siedmych prozaikov a miniantológia ukrajinskej poézie „. ale harfa ešte dlho znela...“, ktorú preložil a pripravil Marián Heveši a prináša aj úryvky z básni ukrajinských klasikov TarasaŠevčenka a Lesie Ukrajinky. A pohľad na ukrajinskú prózu nájde čitateľ od Ivana Jackanina v štúdii Od tradície k modernizmu. Z nej aspoň úvodné konštatovanie. „ Na konci 19. a začiatkom 20. storočia dochádza v ukrajinskej literatúre k stretom generácii. Mnohí mladí autori sa usilujú včleniť do svojej tvorby moderné umelecké prostriedky a postupy, uvedomujúc si nevyhnutnosť obnovy tradičnej epiky“. Medzi nich Jackanin radí aj Oľhu Kobyľanskú a v jeho preklade si v čísle môžeme prečítať jej poviedku List odsúdeného na smrť. Pohľad na súčasnú umeleckú Ukrajinu dotvárajú aj farebné reprodukcie z tvorby výtvarníka, akademického maliara, pedagóga a spisovateľa Prikopa Kolisnyka.
(ab)
          
Návrat na obsah