V titulku nasledujúceho textu o novom dvojčísle Romboidu som trocha pozmenil slogan Slnko vyjde – aj noviny vyjdú, ktorým sme kedysi ako poslucháči žurnalistiky zdôrazňovali potrebu našej profesie. A hoci odvtedy sa zrodilo mnoho nových „mediálnych nosičov“, máme internet, fesbúk a podobné e-výmysly, tlačené noviny a časopisy predstavujú stále nenahraditeľný čitateľský zážitok.
Rovnako to platí o literárnych časopisoch a ešte viac o tých, ktoré majú za sebou bohatú históriu a pomáhali utvárať obraz slovenskej literatúry. Popri Slovenských pohľadoch je takým časopisom dodnes i Romboid. Pre mňa je spojený s iniciatívou M. Válka pri jeho vzniku a redaktormi-osobnosťami, akými boli Marián Kováčik, jeho dlhoročný šéfredaktor, Pavol Vilikovský či Julo Balco. Výraznú pečať neskôr Romboidu vtlačil i literárny kritik Igor Hochel. Privítal som preto na tejto našej webovej stránke jeho návrat do Romboidu ako jeho zodpovedného redaktora. Po vyjdení č. 1/2019 som ocenil, že „vyšlo v prehľadnejšej a pre vekovo staršie ročníky čitateľov i prijateľnejšej grafickej podobe“ teraz, pri zavŕšení celého ročníka dvojčíslom 9-10, môžem konštatovať, že sa na jeho stránky vrátili mnohí renomovaní autori i predstavitelia nastupujúcej tvorivej generácie a s nimi i vyváženejší, žánrovo pestrejší pohľad na dianie v súčasnej slovenskej literatúre.
A teraz aspoň stručne o obsahudvojčísla 9-10/2019. Otvárajú ho nové básneMariána GrupačaPohŕdanie a ľútosťa po ňom sa predstavujeDana Podrackánovou esejouZranenie identity.Na pozadí Matuškových esejí o duchovnom kolaborantstve píše o„proktustovskom lôžku komunistickej ideológie a zranenej identite jednotlivca a spoločnosti“a približuje túto tému na príbehu Dominika Tatarku. Za obnovovanie slovensko-českého literárneho dialógu možno označiť článok českého literárneho kritika a prekladateľa zo slovenskej literatúry, profesora bohemistiky na Palackého univerzite v OlomouciLubomíra MachaluNové objavy slovenskej prózy, v ktorom sa nielen zamýšľa nad novými knihami mladých slovenskýchprozaičiek K. Kucbelovej, A. Subuchovej a Verony Štrby Škultéty, ale zároveň svoje názory konfrontuje s kritickými pohľadmi slovenských recenzentov tvorby týchto autoriek – a robí to s menej unáhlenými závermi. Do uvedeného medziliterárenho dialógu môžeme zahrnúť i štúdiuKristiny Dokulilovejz rovnakej univerzity o básnickej zbierke R. JurolekaPoľné kvetyi básne moravského básnikaPetra Veselého.(Texty sú publikované v češtine). Za žánrové osvieženie možno považovať nové prózičkyMilana Zelinku2-krát Pre pamätníkov socializmu, hravé, jemne parodické texty na tému nášho „národného neduhu“ alkoholizmu.Erik Markovičpripravil do čísla záznam besedy s kritikmi M. Hamadom a Z. Rédeyomo poézii Jána Ondruša, Medard Slovík (knihovník a informatik z Oravy) sa v zaujímavom cestopise vydal do PoľskaPo stopách pána Tragáčika, aj u slovenských detí (kedysi) obľúbeného detského hrdinu poľského detského autora Zb. Nienackého. Nechýbajú ani poviedky autorov mladšej generácie Radovana Vasila a Alexandra Scholza a recenzná rubrika. V nej nájdeme aj reflexie i o nových knihách našich kolegov:M. Bátorovápíše o zbierke A. UheríkaKrása a bolesťaĽ. Mihálikováo preklade románu A. BeléhoStrieborný holubod Evy M. Fraňovej. Ja som prispel rozsiahlejším zamyslením (str.18-29) nad úplným vydanímDenníkov Alberta Škarvanav SNK v Martine, editorskypripravenými Augustínom Maťovčíkom.
A záver: čítajme, milí kolegovia z Klubu nezávislých spisovateľov, Romboid aj v roku 2020. Igor Hochel už pripravuje na vydanie jeho prvé číslo. Dosť malá dostupnosť časopisu v predchádzajúcom ročníku sa v nečase spôsobenom koronavírusom môže ešte zväčšiť! Tu je moje odporúčanie: celý ročník 2020 môžete získať len za 15 eur, ak si ho objednáte na