Romboid1 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Romboid 2023 ako dvojmesačník

Fond na podporu umenia neposkytol v roku 2022 na vydávanie Romboidu žiadnu dotáciu – napriek tomu časopis AOSS vychádzal ďalej, predovšetkým zásluhou predsedu asociácie Petra Juščáka, ktorý pomocou sponzorov dokázal zabezpečiť, aby sa tento viac ako päť desaťročí vychádzajúci literárny mesačník nestratil z knižného trhu.
Na rok 2023 poskytol Fond na podporu umenia na vydávanie Romboidu dotáciu 25 000 eur. Aj ten, kto nevie aké finančné náklady sú spojené s vydaním jedného ročníka tlačeného periodika, ľahko uhádne,že takáto „podpora“ nestačí, aby si časopis zabezpečil ďalšiu existenciu. A tak  v poslednom dvojčísle ročníka 2022 uverejnila redakcia oznam, že v roku 2023 časopis vyjde v podobe piatich dvojčísiel s logickým odôvodnením: „ Toto riešenie sme museli prijať z dôvodu zníženia finančných prostriedkov“.
 
Smutný oznam! Veru, smutno začína byť na časopiseckej literárnej scéne slovenskej. Opäť žiadnu dotáciu ani tento rok neposkytol  FPÚ ani Literárnemu týždenníku. Jeho redakcia zrejme tiež hľadá možnosti (a sponzorov), aby mohol časopis aspoň v podobe dvojtýždenníka vychádzať aj v tomto roku.
 
Ak nazrieme do obsahu desiatich čísiel nášho Romboidu v roku 2022, môžeme konštatovať, že napriek finančným problémom spojených so zabezpečením jeho vydávania, neutrpela jeho stále vysoká literárna kvalita. Takmer každé číslo prinášalo aj básnické, prozaické, esejistické a prekladateľské texty našich klubových kolegov Ivana Čičmanca, Jána Zambora, Ladislava Šimona, Tibora Žilku, Jozefa Špačka, Miroslava Demáka,Eleny Hidvéghyovej-Yung, Vlasty Hochelovej, Judity Kaššovicovej Juraja Kuniaka, Anny Valcerovej, Marty Žilkovej a Igora Hochela, ktorý opäť celý ročník Romboidu nielen zostavil a redigoval, ale ako skúsený kritik, zabezpečil do recenznej rubriky diskurzívny pohľad na nové literárne diela, ktoré sa v roku 2022 dostali na knižný trh.
 
Rovnakú literárnu kvalitu, žánrovú rozmanitosť aj objavné témy nájde čitateľ aj v dvojčísle Romboidu  9/10, ktoré uzatvára rok 2022. Začnem práve tou objavnou témou: ľúbostným listami Michala Považana Nore Beniakovej, ktoré sú uložené v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine a literárny historik Dušan Teplan ich s obsiahlym úvodným slovom publikuje v príspevku Hlas lásky, silnej ako smrť. Listy počas druhej svetovej vojny písal mladý literárny kritik a teoretik Michal Považan vtedajšej priateľke Nore Beniakovej. Do pamäti mojej generácie vstúpilMichal Považan ako osobnosť, ktorá sa výrazne podieľala na formovaní nadrealizmua zostavil nadrealistické zborníky Sen a skutočnosť, Vo dne a v noci a Pozdrav. Noru Beniakovú, dcéru básnika Valentína Beniaka, sme poznali ako Noru Krausovú, uznávanú literárnu vedkyňu, ktorá výrazne prispela do slovenskej literatúry teoretickými prácami Epika a román, Rozprávač a románové kategórie, ktorý vyšli v šesťdesiatych rokoch a mám ich vo svojej knižnici. Mne osobne Teplanov text pripomenul nečakané stretnutie s ďalším teoretikom nadrealizmu Klementom Šimončičom v New Yorku v roku 1995, kde žil v literárnom exile: bolo to obojstranné prekvapujúce, ale milé a pre mňa pamätné stretnutie – preto také dlhšie pristavenie pri Teplanovom objavnom článku.

Aspoň stručne pohľad na texty  klubových kolegov v tomto čísle. Ján Zambor pod názvom Básnik medzi sladkosťou a horkosťou, triumfom a pádom, nádejou a beznádejou, očarením krásou a sklúčenosťou, predstavuje svoje nové preklady z poézie španielskeho básnika RubénaDaría, uvedené aj zasvätenou štúdiou o „najreprezentatívnejšom básnikovi hispanoamerického a celého hispánskeho modernizmu“. Ivana Čičmanca k poviedke Jozefka, citlivému textu o ich dávnej slúžke, inšpirovala správa z rozhlasu, že afganský Taliban zakázal ženám chodiť do lunaparkov, a práve po tejto správe si spomenul na Jozefku, „ktorá bývala nadšenou návštevníčkou lunaparkov, lebo zrejme ich opojná a slobodymyseľná atmosféra bola vítaným spestrením jej ináč nie práve radostného života“.Vystúpeniu v Rádiu Devín v cykle Básnik sám doma so svojou poéziou dala Elene Hidvéghyová-Yung slovnú podobu v texte Poetka sama so svojou poéziou, v ktorom približuje zdroje svojej básnickej inšpirácie či vznik konkrétnych básní – okrem nich text zaujme otvorenosťou, až intímnym priznaním k okolnostiam, v ktorých sa básne rodili. Ďalší objavný text. S trochou autorskej neskromnosti pripomeniem moje stretnutie s novým prekladom Pascalových Myšlienok v rubrikeO čom premýšľam pod názvom Sme mysliaca trstina? A môj predvianočný informatívny pohľad na desiatu básnickú zbierku Juraja Kuniaka Ako sme sa stali (Kordíky, Skalná ruža, 2022), ma v čísle podobu recenzného pohľadu Anny Valcerovej pod názvom Napokon predsa len vstane.
 
Nepochybujem, že nový ročník Romboidu bude opäť taký literárne kvalitný a tematicky objavný. Aby sme vám, milí kolegovia, uľahčili pátranie, v ktorom novinovom stánku a v ktorom meste si môžete časopis kúpiť, pripájame zoznam jeho predajných miest.
 
 
Anton Baláž
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah