Vážení a milí priaznivci časopisu Romboid, priatelia,
vážení všetci členovia AOSS v rámci nej združených spisovateľských organizácií,
vážená kultúrna obec a všetci humánne a pro-demokraticky cítiaci a uvažujúci ľudia.
Prihováral som sa k vám doteraz zo strán predsázky pri príležitosti správ o literárnych súťažiach a podobne. Dôvodom týchto mojich viet je teraz niečo vážnejšie, podstatnejšie a neodkladnejšie. Budem teraz písať bez literárnych a štylistických príkras, čo najjasnejšie, čo najpodstatnejšie, priamo:
Ako vieme, v posledných rokoch sa rozmohla fašizácia, extremizácia spoločnosti. Tento negatívny trend nielenže napriek mnohým protifašistickým aktivitám a úsiliam nemizne, ani sa neeliminuje, ale naopak hrozivo stále rastie. Dokonca podľa posledných správ je fašistická strana už druhá v celkovom poradí odhadu predvolebných preferencií, pričom podľa niektorých negatívnych prognóz akoby sa možno približovala pomaly až k prvému miestu.
V danej a načrtnutej perspektíve – naša demokracia je v ohrození, a to až v takom, v akom bola málokedy počas uplynulého 30-ročného obdobia od Nežnej revolúcie. Jej základné hodnoty slobody, pravdy, nenásilia a humánnosti sú čoraz viac atakované rozširujúcimi sa okruhmi fašizácie spoločnosti.
Z týchto kruhov znovu zaznievajú prekrútené a lživé obvinenia, ktoré patrili kedysi za vojny k agresívnemu slovníku stúpencov fašizmu, nacizmu a nacionalizmu, slová, o ktorých sme si mysleli, my, ľudia slova, že už nikdy nebudú zaznievať:
My, ktorí sa staráme o tvorbu slovenskej literatúry a kultúry, spolu s mnohými z nás, ktorí patria k jej najlepším znalcom a uchovávateľom kultúrnej kontinuity slovenskej literatúry – sme prekrútene lživo obviňovaní z domnelej protislovenskosti.
My, ktorí sa snažíme často v náročných podmienkach vytváraním čo najvhodnejšieho priestoru slobody a demokratickosti na tvorbu a reflexiu kultúry a umenia v tejto často nekultúrnej a podvratnej dobe, aby sa umenie a kultúra obrazne neprevrhli do zatratenia dejín – sme lživo prekrútene obviňovaní z domnelého šírenia vraj „zvrhlej“ liberálnej kultúry a umenia. Tento lživý prekrútený termín (Entartene Kunst) používali na odsúdenie moderného umenia kedysi tí, ktorí práveže potom konkrétne konali zvrhlé zločiny proti ľudskosti, a teraz sa ho neonacisti snažia obnovene lživo používať proti liberalizmu.
Liberalizmus, synonymum slobody a demokracie, sa v istých okruhoch, už nielen fašistických, stále viac a rozšírenejšie prekrútene používa ako nadávka prípadne ako dehonestujúce označenie. Neonacistickí a neokomunistickí extrémisti sa v tomto ťažení proti liberalizmu zhodnú, často v tom spolupracujú. Červenohnedá hrozba a ich vnútorná ideová totalitárna a tým protiliberálna súvislosť by sa dala vyjadriť obrazne azda i tak, ako sa mi to podarilo možno predvídavo vysloviť pred rokmi v jednej básni, že hnedá farba je len zaschnutou, pôvodne červenou krvou obetí – a červená farba krvavého komunizmu sa po jeho doznení v postkomunistickej dobe mení zaschnutím na hnedú farbu hrozby neonacizmu a fašizmu.
Ešte absurdnejšie prekrútené je tiež údesne sa rozširujúce kamuflovanie a zakrývanie jasných fašizujúcich tendencií domnelým pseudokresťanstvom, hoci v skutočnosti neexistuje celkom zrejme nič protikladnejšie, ako fašizmus/nacizmus – protikladnejšie voči kresťanstvu, voči humánnemu odkazu súčasnej kresťanskej kultúry, ktorá je z veľkej miery aj syntézou Kristovho posolstva, judaistickej a antickej demokratickej tradície.
Za rast fašizmu nemôžu len hoaxy, lži, dezinterpretácie dejín, pomýlený resentiment za Slovenským štátom, zloba, roznecovanie a šírenie iracionálnej nenávisti, manipulatívne zneužívanie a exaltovanie strachu na získanie moci atd.
Za daný stav a nepriaznivý pomer síl môžu nepriamo i tí, ktorí sa nedostatočne aktivizujú, nevyužívajú dostatočne pozitívne v tejto veci svoj vplyv, a ktorí nevolia, alebo nechodia voliť vždy, hoci by inak volili pro-demokratické strany. Príčinou môže byť i rezignácia, nedostatočná uvedomelosť, nedostatočná zodpovednosť, nedovzdelanosť, prekrúcanie historických faktov, nihilizácia etických noriem, humanizmu a všeľudských hodnôt.
Situácia je kritická, do volieb ostáva cca už len mesiac.
Uvedomil som si sebakriticky, že i napriek mojim iným protifašistickým a protitotalitárnym aktivitám, utajeným alebo i viac alebo menej otvoreným – tiež nevyužívam dostatočne úplne všetky moje možnosti, ktoré mám k dispozícii, že z titulu mojej funkcie i môjho poslania mi vyplýva i istá vážna zodpovednosť, preto som sa rozhodol využiť možnosť rýchleho publikovania v Romboide a napísať túto úplne otvorenú výzvu, apel, prosbu:
Vyzývam vás všetkých touto mojou tu predloženou prosbou úpenlivo, pokiaľ možno čo najviac a v čo najvyššej miere k celo-Romboidovému a celo-Asociačnému hnutiu proti fašizmu, antisemitizmu, nacizmu, rasizmu a xenofóbii, intolerantnému dogmatizmu, proti skresľovaniu faktov, proti zastieraniu fašizujúcich tendencií domnelým pseudokresťanstvom, proti nostalgiám za totalitarizmami, fašistickým i komunistickým, proti súvisiacim javom kriminálnej mafianizácie vládnych a politických štruktúr.
Prizývam k tomuto hnutiu aj mnohých v Asociácii neorganizovaných spisovateľov, celú kultúrnu i vedeckú obec, všeobecne všetkých ľudí dobrej vôle.
Ako na to, v tom si netrúfam vám konkrétne detailnejšie radiť, i keď mám vlastné úvahy, nápady a závery, ale mám mnohých z vás, z našich najlepších spisovateľov – príliš v úcte, aby som v tomto niečo konkrétnejšie nariaďoval. Verím však, že každý z vás si vie nájsť, ak bude chcieť, sebe vlastný spôsob, stratégiu, ako zapojiť svoju tvorivosť a uvažovanie, ak tak už dávno neurobil a nerobí.
Ale chcel by som vás všetkých navyše aj veľmi poprosiť –
O vystupňovanie úsilia, o zapojenie vášho spisovateľského umenia, nášho talentu vyjadrovať sa písaným i hovoreným slovom, nášho intelektu, vzdelanosti i našej tvorivosti, prípadne i v súčinnosti s inými.
Malo by ísť o mobilizáciu, predvolebnú i k voľbám, o presvedčovanie nerozhodných a rezignovaných.
Ak došlo v našich súčasných dejinách k prekvapivo šťastným momentom, napríklad k porážke mečiarizmu, alebo k nedávnemu víťazstvu pani prezidentky v prezidentských voľbách pred hrozbou ovládnutia takmer všetkých najvýznamnejších postov jednou stranou, tak to všetko sa podarilo vždy len vďaka vystupňovaniu a maximalizácii všetkých síl, a i to vždy len s tesným výsledkom. Preto z tohto dejinného poučenia plynie, že i teraz je nevyhnutné zapojiť do zápasu všetko, čo sa dá, a zároveň vystupňovať naše úsilie.
Situácia je zrejme až taká vážna, že možno by sme mali aspoň jeden tento predvolebný mesiac pokúsiť sa vykonávať svoje pracovné a tvorivé povinnosti len v najnevyhnutnejšej miere na dodržanie termínov a záväzkov, všetky naše ďalšie tvorivé aktivity a plány odložiť o mesiac neskôr, a namiesto toho každodenne čo najviac sa zapojiť do zápasu proti fašizmu – písmom, osobne demonštráciami, otvorene alebo anonymne na sociálnych sieťach, i v inom mediálnom priestore, atd., rôznych možností je mnoho.
Nevysloveným, ale vždy prítomným krédom Romboidu a vôbec i samotného združujúceho princípu našej Asociácie – je rôznosť, pluralita, demokratickosť. V rámci plurality sa pozitívne líšime v presvedčeniach, ako by bolo najlepšie a najvhodnejšie dosahovať dobro, či už je to v rámci rôznosti demokracie liberálnodemokratická, alebo sociálnodemokratická, alebo kresťanskodemokratická cesta.
Avšak v tejto dobe krízy postmoderny a nej plynúcej rozkolísanosti hodnôt sa zrejme všetci zhodneme aspoň v tom póle opačnom k našej rôznosti, v čom sa paradoxne ale správne objavuje aspoň jeden z mála pevných bodov zhody našich presvedčení a názorov – a to síce, že fašizmus je zlo, a že je absolútnym zlom, ktoré ohrozuje bytostne nás všetkých, a preto by sme mali v boji proti tomuto zlu spojiť svoje úsilia a vzájomne sa v tom podporovať. Veľmi ďakujem a držím nám všetkým veľmi palce.
S úctou a s prianím všetkého dobrého.
Mgr. Erik Markovič, PhD.,
Predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska
27. 1. 2020, v deň tragického výročia a oslobodenia Osvienčimu, ktorý si pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.