Rudolf Dobiáš: Noci a dni
O novom vydaní výberu z básnickej tvorby
Pod rovnakým názvom, ale u nového vydavateľa Parcela, s.r.o, 2021, sa do čitateľského povedomia opäť vracajú verše básnika, pre ktorého poézia bola predovšetkým azylom, do ktorého sa musel uchýliť v rokoch – tie potom narástli na desaťročia – po návrate z jáchymovských lágrov. Zbierka vyšla práve v čase, keď RTVS uviedla hodinový filmový dokument Aleny Čermákovej Svetlo na konci dňa a jeho príbehovým ťažiskom bol práve básnický osud Rudolfa Dobiáša. Súčasťou obrazovej sugescie filmu boli aj kresby Jozefa Vydrnáka, výtvarníka a dlhoročného básnikovho priateľa, ktorý je aj ilustrátorom nového vydania Nocí a dní. Uvedenie filmového dokumentu malo zrejme „marketingový“ efekt na záujem o knihu: len cez internetový portál www.dielo.sk si Noci a dni za jediný mesiac kúpilo viac ako sto čitateľov.
Po novom vydaní tohto výberu som siahol nielen preto, že som sa pri príprave jeho prvého vydania podieľal ako jeho zostavovateľ a za úvod, nazvaný Poézia, pozdravená buď! (alebo V azyle poézie) sme zvolili dlhší úryvok z mojej knihy rozhovorov s Rudolfom Dobiášom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci. S odstupom päť rokov od prvého vydania tohto výberu a najmä od obdobia, keď som sa zoznamoval s jeho tvorbou, som bol zvedavý na to, či Dobiášova poézia obstála v skúške času a potvrdzuje hodnoty, ktoré jej opakovane prisudzuje básnik Ľubomír Feldek, ale rovnako i viacerí uznávaní literárni kritici, medzi ktorých patria aj naši kluboví kolegovia Ján Zambor a Igor Hochel.
A moje prvé čitateľské zistenie? Že z Dobiášovej poézie ešte naliehavejšie a sugestívnejšie zaznieva jeho posolstvo „z hlbín jáchymovských lágrov“, že spomienky na spoluväzňov, ktoré sme sústredili do básnického cyklu Jáchymovskí chlapci, presvedčivo vypovedajú nielen o zmarených životoch, ale aj navždy nerealizovaných literárnych talentoch – osobitne naliehavo to zaznieva z Elégie na Mokym, jeho spoluväzňom Hieronymom Mokrohajským, ktorý nikde nemohol dopísať poému Trafalgar, o väzňoch, ktorí v dvadsaťpäť stupňovom mraze, dvanásť hodín stáli v ostreľovanom pásme. „Ó, Bože,/ prijmi jeho rádioaktívnu báseň/ a keď sa zotmí/ premeň ju na hviezdu...“. Tak sa v básni lúči Dobiáš so svojím druhom. A stačí mu niekoľko veršov v básni Vietor v polovičke novembra, aby sme si navždy sprítomnili ten čas, taký dlhý čas, keď našu spoločnosť ovládali „diablom posadnutí“. Tu je tento obraz-záznam: „ Pred táborovou kuchyňou na Příbramsku/ Ktorá voňala po radóne/ Rádioaktívny cukor/ Rozpustený/ V kostnej dreni uránových baníkov/ Nasadili do prvej línie/ Boja s triednym nepriateľom...
Pripomeniem ešte, že do výberu sme zaradili básne so zbierok Slávnosti jari, Litánie k slobode, Medzi trávou a vetrom, Rozhovory s Rút, Jáchymovskí chlapci a esejistický cyklus Epištoly. Ucelený pohľad na životné osudy a literárne dielo autora v knihe završuje štúdia prof. Tibora Žilku Rudolf Dobiáš – slovenský Solženicyn.
Na záver ešte uvediem, že Parcela, s.r.o, je novozaložené vydavateľstvo Miroslava Dobiáša. Po dobrom čitateľskom prijatí nového vydania Nocí a dní pripravuje svojmu otcovi aj nové vydanie knihy poviedok Temná zeleň. Ako prvý titul vyšla v Parcele kniha pre mladších čitateľov jeho kniha Adam a tajomstvo orloja. Miroslav Dobiaš sa v nej spolu so svojim hrdinom vydal na dobrodružnú cestu do podzemia pražského orloja, nielen aby tu našiel Stroj času, ale zároveň obohatil slovenského čitateľa (patril som medzi prvých) s poznaním sveta stredovekých alchymistov a inými tajomstvami, ktoré ukrýva táto celosvetovo známa pražská atrakcia.
Anton Baláž