MD_beseda - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Aktualita s nádychom závisti
 
Patril som k prvým čitateľom (ešte v rukopise) knihy Miroslava Dobiaša Adam a tajomstvo orloja a okrem povzbudenia debutanta som ocenil výborne napísaný príbeh s potrebnou mierou tajomstva v diele určenom mladému čitateľovi, navyše s takou mierou poznania histórie a tajomstiev pražského orloja, k akému som sa ja, jeho častý návštevník a trvalý obdivovateľ nikdy nepriblížil. Nepochyboval som zároveň, že kniha bude mať čitateľský úspech, čo sa krátko po jej vydaní aj potvrdilo. Autor teraz zažil aj prvé  živé čitateľské stretnutie. Keď som si prečítal jeho bezprostredné dojmy z besedy a pozrel fotografiu, aký rad sa vytvoril pri kúpe knihy, premkol ma pocit závisti – pravdaže, žičlivej. A „prinútil“ som autora (aby sa odlíšil od slávneho otca, píše si priezvisko bez dĺžňa) aby sám kolegom z klubu predstavil svoje stretnutie s čitteľmi v Bzinciach pod Javorinou.     
Text: Anton Baláž

V piatok 1.4.2022 som bol na svojej prvej besede! Tešilo sa na mňa 80 žiakov Základnej školy v Bzinciach pod Javorinou. Predstavil som im najskôr seba - zoznámil som ich s mojím životom. Doma som si pripravil ilustrácie k môjmu životopisu - to aby lepšie pochopili hroznú dobu bez internetu a mobilov - pre nich to musel byť úplný pravek! Plynule som prešiel svojim detstvom a životom dospelého človeka. Deti a pani učiteľky sa výborne zabávali. Ja tiež.
Potom som predstavil svoju knihu "Adam a tajomstvo orloja." Prečítal som niekoľko ukážok z nej a porozprávali sme sa o cestovaní v čase.

Malé postrehy z besedy:
  • Na ilustrovanom životopise som mal znázornený pravek - teda dobu, v ktorej som sa narodil. Bol tam nakreslený mamut a neandertálec s kyjakom. Deti sa ma pýtali, či sme toho mamuta zjedli. Hovorím, že ÁNO. Potom sa pýtali, ako chutil. Odpovedal som, že mamut chutí ako obyčajný slon. Keď sa utíšil smiech, dodal som, že najlepší z neho je chobot a ten chutí rovnako ako chobotnica.
  • Ako som rozprával, deti sa smiali a zabávali. Potom sa začali pýtať. Jedno dievčatko sa vytrvalo hlásilo a keď dostalo slovo, so širokým úsmevom mi povedalo: "ty si taký smiešny." Dúfam, že chcela povedať  "ty si taký vtipný."
  • Na besede boli žiaci prvého stupňa, teda aj malí prváci a druháci. Hovoril som, že píšem druhé pokračovanie Adama. Keď som povedal, že to bude strašný horor, vypuklo všeobecné nadšenie!
  • Na konci besedy si deti mohli kúpiť knihu. Pred stolom vznikol dlhočizný zástup. Mal som strach, že nebudem mať dosť kníh. Dal som manželke kľúče od auta, a povedal jej, aby priniesla všetky knihy, čo v aute nájde!!! Nakoniec sa ušlo každému Jedna stála 11 €. Jedno dievčatko ku mne prišlo a dalo mi desaťeurovú bankovku a namiesto 1 eura som dostal 1 cent! Ten si odložím na pamiatku :-)
text a foto: Miroslav Dobiaš
Návrat na obsah