Svojej dvanástej zbierke dal Štefan Kuzma názov šepot. Od roku
2009, kedy sa po prvýkrát predstavil ako básnik zbierkou Mlčanie nepokoja,
publikoval knihy básní Prienik do ticha, Blázniví anjeli, Posúvanie hrany, Krehká
bublina, prelet, do zbla, tvár (ne)videného, rukojemník vody, cena studne,
naveky– a plodom jeho tvorivého
nepokoja je najnovšia zbierka šepot. V doslove k nej Milan Richter
uvádza, že názvy Kuzmovýchzbierok
prezrádzajú dôraz na isté témy, motívy a napriek tejto tematickej rozmanitostí
má čitateľ pocit, že „tento básnik po celý svoj tvorivý život píše iba jednu
knihu. Lyrický subjekt sa v jeho básňach nemení, ba často sa nám zdá, že
rovnaký je i spôsob jeho prítomnosti v istej situácii, v istom príbehu,
v istom očarení realitou, či snovou predstavou, ale tiež v prijímaní
úderov, ktoré mu uštedruje život. Nikdy to však nie je opakovanie – je to
zakaždým posun...“
Aj novú básnická zbierku sprevádza autor svojimi
fotografiami, ktoré zväčša vznikli počas jeho ciest a mnohé z nich
podnietili sa stali i zdrojom jeho básnickej inšpirácie.
Prinášame ukážku symbiózy autorovej slovno-obrazovej
inšpirácie a dve samostatné básne . Aspoň na chvíľu sa tak ponorme do
dobre počuteľného šepotu básnikaa klubového kolegu Štefana Kuzmu.