Kuzna Sepot - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Štefan Kuzma: Šepot
Žilina, Georg 2016

Svojej dvanástej zbierke dal Štefan Kuzma názov šepot. Od roku 2009, kedy sa po prvýkrát predstavil ako básnik zbierkou Mlčanie nepokoja, publikoval knihy básní Prienik do ticha, Blázniví anjeli, Posúvanie hrany, Krehká bublina, prelet, do zbla, tvár (ne)videného, rukojemník vody, cena studne, naveky  – a plodom jeho tvorivého nepokoja je najnovšia zbierka šepot. V doslove k nej Milan Richter uvádza, že názvy Kuzmových  zbierok prezrádzajú dôraz na isté témy, motívy a napriek tejto tematickej rozmanitostí má čitateľ pocit, že „tento básnik po celý svoj tvorivý život píše iba jednu knihu. Lyrický subjekt sa v jeho básňach nemení, ba často sa nám zdá, že rovnaký je i spôsob jeho prítomnosti v istej situácii, v istom príbehu, v istom očarení realitou, či snovou predstavou, ale tiež v prijímaní úderov, ktoré mu uštedruje život. Nikdy to však nie je opakovanie – je to zakaždým posun...“
Aj novú básnická zbierku sprevádza autor svojimi fotografiami, ktoré zväčša vznikli počas jeho ciest a mnohé z nich podnietili sa stali i zdrojom jeho básnickej inšpirácie.
Prinášame ukážku symbiózy autorovej slovno-obrazovej inšpirácie a dve samostatné básne . Aspoň na chvíľu sa tak ponorme do dobre počuteľného šepotu básnika a klubového kolegu Štefana Kuzmu.  


 
klaun

ospalému klaunovi
nadránom ušla cvičená myš

roky s ňou driemal v klietke vedľa leva
a menil ho na pradúcu mačku
len čo mu myš vliezla do roztvorenej tlamy
(zakaždým potlesk
nepokojná noc
úzkostná obava z dlhého dňa
že dravý lev mu zožerie cvičenú myš)
 
klaun až teraz
pri diere kde sa stratila
zaspal bez strachu

snívalo sa mu o novom čísle
že diera kde sa mu myš skryla
je v divom oku leva
a to si vkladá do prázdneho vrecka

obyčajný útek myši
a klaun už vidí novú manéž
nad ňou nové šapito
a naokolo celkom nový svet

v sebe sme klaunom každý

 
vôňa vareného vína

decembrový dážď chladil kosti
sivé svitanie skicovalo mraky
boli v nich tvoje slová
boľavý pocit vyspievaných piesní
bola v nich tvoja uzimená tvár
 
kdesi sa roztrhla snivá niť
dávam a beriem
aj ty si sa vysmiala starým hrám
vlnenie klesá čoraz nižšie
nezastavilo ho ticho ani priatelia
 
rozryté polia zatiaľ ešte pili
zunenie vzdialenej rieky
mi lepilo zmysly a zreteľná
(pred návratom z blát)
bola iba vôňa vareného vína

toho z našich čias
keď sme sa ešte k sebe túlili

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky