Kuzna Sepot - KNS

Klub nezávislých spisovateľov

Laurinská 2, 815 08 Bratislava

Podujatia z verejných

zdrojov podporil Fond

na podporu umenia

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Štefan Kuzma: Šepot

Žilina, Georg 2016

Svojej dvanástej zbierke dal Štefan Kuzma názov šepot. Od roku 2009, kedy sa po prvýkrát predstavil ako básnik zbierkou Mlčanie nepokoja, publikoval knihy básní Prienik do ticha, Blázniví anjeli, Posúvanie hrany, Krehká bublina, prelet, do zbla, tvár (ne)videného, rukojemník vody, cena studne, naveky – a plodom jeho tvorivého nepokoja je najnovšia zbierka šepot. V doslove k nej Milan Richter uvádza, že názvy Kuzmových zbierok prezrádzajú dôraz na isté témy, motívy a napriek tejto tematickej rozmanitostí má čitateľ pocit, že „tento básnik po celý svoj tvorivý život píše iba jednu knihu. Lyrický subjekt sa v jeho básňach nemení, ba často sa nám zdá, že rovnaký je i spôsob jeho prítomnosti v istej situácii, v istom príbehu, v istom očarení realitou, či snovou predstavou, ale tiež v prijímaní úderov, ktoré mu uštedruje život. Nikdy to však nie je opakovanie – je to zakaždým posun...“

Aj novú básnická zbierku sprevádza autor svojimi fotografiami, ktoré zväčša vznikli počas jeho ciest a mnohé z nich podnietili sa stali i zdrojom jeho básnickej inšpirácie.

Prinášame ukážku symbiózy autorovej slovno-obrazovej inšpirácie a dve samostatné básne . Aspoň na chvíľu sa tak ponorme do dobre počuteľného šepotu básnika a klubového kolegu Štefana Kuzmu.

klaun

ospalému klaunovi

nadránom ušla cvičená myš

roky s ňou driemal v klietke vedľa leva

a menil ho na pradúcu mačku

len čo mu myš vliezla do roztvorenej tlamy

(zakaždým potlesk

nepokojná noc

úzkostná obava z dlhého dňa

že dravý lev mu zožerie cvičenú myš)

klaun až teraz

pri diere kde sa stratila

zaspal bez strachu

snívalo sa mu o novom čísle

že diera kde sa mu myš skryla

je v divom oku leva

a to si vkladá do prázdneho vrecka

obyčajný útek myši

a klaun už vidí novú manéž

nad ňou nové šapito

a naokolo celkom nový svet

v sebe sme klaunom každý

vôňa vareného vína

decembrový dážď chladil kosti

sivé svitanie skicovalo mraky

boli v nich tvoje slová

boľavý pocit vyspievaných piesní

bola v nich tvoja uzimená tvár

kdesi sa roztrhla snivá niť

dávam a beriem

aj ty si sa vysmiala starým hrám

vlnenie klesá čoraz nižšie

nezastavilo ho ticho ani priatelia

rozryté polia zatiaľ ešte pili

zunenie vzdialenej rieky

mi lepilo zmysly a zreteľná

(pred návratom z blát)

bola iba vôňa vareného vína

toho z našich čias

keď sme sa ešte k sebe túlili