Kuzma Whisper - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Kuzmov šepot v anglickom preklade

O dvanástej básnickej zbierke Štefana Kuzmu šepot (Žilina, Georg 2016) sme na našej internetovej stránke informovali po jej vyjdení a privítali sme ju ako knižku, ktorá je „plodom jeho tvorivého nepokoja“. V doslove k nej Milan Richter uvádza, že „tento básnik po celý svoj tvorivý život píše iba jednu knihu. Lyrický subjekt sa v jeho básňach nemení, ba často sa nám zdá, že rovnaký je i spôsob jeho prítomnosti v istej situácii, v istom príbehu, v istom očarení realitou, či snovou predstavou, ale tiež v prijímaní úderov, ktoré mu uštedruje život“.
S prekvapením i potešením preto teraz zaznamenávame, že šepot vychádza v anglickom preklade pod názvom whisper . V tlačenej podobe a v preklade Johna Minahana vyšla zbierka  v USA vo vydavateľstve HAPPY TOBY PUBLISHING a čoskoro vyjde aj ako e-book. Editorom zbierky je John Connoly a cez internetové obchody, napr. cez Amazon je distribuovaná do Kanady, Brazílie, Anglicka a ďalších štátov Európskej únie, Ruska, Austrálie, Indie či Južnej Kórey. John Minahane, ktorý sa na naposledy na našom decembrovom klube predstavil ako prekladateľ básní Rudolfa Dobiáša do pripravovaného anglického výberu z jeho tvorby, napísal pod názvom Vták na najvyššom konári k zbierke sprievodný text. Publikujeme ho v preklade Lucie Faltinovej.   
clown

before daybreak the trained mouse
escaped from the drowsy clown

for years he’d dozed with her in the cage next to the lion
and changed him to a purring cat
whenever the mouse crawled into his gaping mouth
(applause each time
unquiet night
anguished fear of the long day
that the savage lion would devour his trained mouse)

only now did the clown
by the hole where she’d vanished
sleep without fear

he dreamed of a new number
that the hole where the mouse hid from him
was in the lion’s wild eye
and he put that into his empty pocket
 
the mouse’s ordinary bolt-hole
and the clown now saw a new circus ring
over it a new marquee
and round about a whole new world

inside us everyone’s a clown


 
klaun
 
ospalému klaunovi
nadránom ušla cvičená myš

roky s ňou driemal v klietke vedľa leva
a menil ho na pradúcu mačku
len čo mu myš vliezla do roztvorenej tlamy
(zakaždým potlesk
nepokojná noc
úzkostná obava z dlhého dňa
že dravý lev mu zožerie cvičenú myš)

klaun až teraz
pri diere kde sa stratila
zaspal bez strachu

snívalo sa mu o novom čísle
že diera kde sa mu myš skryla
je v divom oku leva
a to si vkladá do prázdneho vrecka

obyčajný útek myši
a klaun už vidí novú manéž
nad ňou nové šapito
a naokolo celkom nový svet

v sebe sme klaunom každý


the smell of mulled wine

december rain was chilling bones
grey daybreak sketched the clouds
in them were your words
the painful feeling of songs sung through
in them your wintry face

somewhere the dream thread snapped
I give and I take
and you too laughed at the old games
the wave motion falling ever lower
not to be stopped by silence or by friends

the furrowed fields were still drinking
sounds of a distant river
glued my senses and I caught
(before returning from the moors)
only the smell of mulled wine
this much from our times
when we still snuggled towards each other


v
ôňa vareného vína

decembrový dážď chladil kosti
sivé svitanie skicovalo mraky
boli v nich tvoje slová
boľavý pocit vyspievaných piesní
bola v nich tvoja uzimená tvár

kdesi sa roztrhla snivá niť
dávam a beriem
aj ty si sa vysmiala starým hrám
vlnenie klesá čoraz nižšie
nezastavilo ho ticho ani priatelia

rozryté polia zatiaľ ešte pili
zunenie vzdialenej rieky
mi lepilo zmysly a zreteľná
(pred návratom z blát)
bola iba vôňa vareného vína

toho z našich čias
keď sme sa ešte k sebe túlili



 

Vták na najvyššom konári
Na pozadí tejto zbierky je príbeh, ktorý mi svojho času autor vyrozprával. Myslím, že nastal ten správny čas podeliť sa oň s čitateľom. Štefan Kuzma sa narodil v roku 1952, vyrastal v komunistickom Československu. Počas režimu, ktorý tu trval až do roku 1989, a potom aj počas systémov, ktoré po ňom nasledovali, sa venoval najmä obchodu a neskôr podnikaniu. Vo veku päťdesiat rokov už stál na najvyššej riadiacej pozícii v jednej z významných výrobno-distribučných spoločností na Slovensku. Kuzma bol zároveň príležitostným básnikom - básne písal od svojich štrnástich rokov. Výsledkom zvyku, ktorý si aktívne udržal počas ďalších štyroch desaťročí, sú stovky básní. Písal však len tak – ako sa vraví, do zásuvky, bez zámeru vydať ich. A vtedy jeho každodenný život zasiahlo zemetrasenie. Ocitol sa v nemocnici s vážnou chorobou, ktorej skoro podľahol. Keď sa mu dostalo nového daru žiť, bolo mu jasné že to, čo bolo dosiaľ druhoradé, sa odteraz musí stať prioritou. Len poézia mu dokázala privodiť myšlienky, pocity, spomienky a predstavy o živote s dostatočnou intenzitou. Nástojčivo chcel precítiť to, o čom si myslel, že nadobro stratil.

A tak, až vo veku 57 rokov, v roku 2009, vydáva Kuzma svoju prvú básnickú zbierku (šepot je jeho dvanásta v poradí). Kľúčovou udalosťou sa stala jeho choroba, ktorú stručne spomína v niektorých z básní v tejto zbierke, napr. generálka.  Chorobu však vždy možno vycítiť na pozadí.

Úvodné haiku  melódie predstavujú niektoré z kľúčových tém zbierky: zmenu, intenzitu (poetickú intenzitu všetkého) a lásku. Ľúbostný príbeh akoby sa časom strácal len preto, aby sa neustále vracal. Autor ho nepredstavuje usporiadane, čo nepochybne ani nie je zámerom. Na konci sa jeho význam stáva jasným.

Inak možno básne považovať za osamelú skúsenosť. Autor vzýva na pomoc sily Prírody. Predstavivosť sa tu neraz stáva priam sureálnou (sonáta v nevidomých očiach / kreslí mapu dávnych miest), hoci v konečnom dôsledku dielo skôr pripomína symbolizmus. Ako rodák zo Slovenska, dostal Kuzma do vienka dedičstvo niekoľkých významným symbolistických básnikov. Je tu aj medzník „noci a samoty“ – zbierka Ivana Krasku (Nox et solitudo, 1909), ktorá už v samotnom názve definuje obe témy, ktoré sa prelínajú celým dielom. Čo Kuzma prijal od Krasku a jeho symbolistických nasledovníkov, zostáva otázkou, ktorej sa možno ďalej venovať. Pre milovníkov poézie je tu, myslím, oveľa dôležitejšia otázka: Nakoľko sa básnikovi darí odkomunikovať svoj vnútorný pokus
melódie vetra počuť aj v bezvetrí       ?

Je nanajvýš jasné, že Kuzmovo hľadanie intenzívneho vedomia má dve strany. Ak sú chvíle, keď sa v zraku túlavého psa zatrbliecu iskierky radosti, ktoré všetko rozžiaria, potom tiež platí, že vták na najvyššom konári / vystiera mokré krídla. Tam je najlepší výhľad a posledné útočisko. Okrem bolesti lásky, ktorá je jej vlastná, básnik si uvedomuje hrozbu prázdna a bezzmyslovosti, visiacu ako mrak nad dnešným svetom.

Niekto môže tvrdiť, že komunizmus sa pokúsil odvrátiť, či aspoň zastaviť túto hrozbu. Prinajmenšom z politicko-vojenského hľadiska (keďže situácia v kultúre bola oveľa komplexnejšia) bolo Slovensko v rokoch 1948 až 1989 súčasťou komunistického bloku. V publikovaných rozhovoroch Kuzma naznačil, že sa cítil odcudzený komunizmu a žil vo vnútornej emigrácii, sústrediac sa na súkromný život. Ak sú v zbierke prítomné aj náznaky rán utŕžených v duchovnom zápase s komunizmom, nepostrehol som ich. Oveľa zreteľnejšia je tu skutočnosť, že keď sa prelomila hrádza komunizmu, šok spôsobený modernou duchovnou krízou zasiahol autora oveľa silnejšie v pomerne zrelom veku.

Komunistické kosáky, kladivá a holubice mieru sú tu uvrhnuté do zabudnutia. To, čo však v pamäti zostáva, je židovsko–kresťanské dedičstvo so svojimi veľkými témami, symbolmi a myšlienkovými vzorcami. Básnik sa im venuje zväčša len náznakovo (napr. perspektíva, nekonečno). Bolo by však omylom vyvodiť unáhlené závery. Pre Kuzmu sa tieto témy stávajú neoddeliteľnou súčasťou večného problému dávať veciam zmysel, čo sám otvorene priznáva.

Hoci sa autor ocitol na pokraji smrti, uvedomil si, že za jej hranicu nevidel. V tomto sa filozoficky zhoduje s Gadamerom: smrť je to, kam myseľ nezájde, hoci by sa jej žiadalo, a napriek tomu, že hovoríme o tom, čo nedokážeme spoznať. Láska, na druhej strane, je neoddeliteľnou súčasťou života, bez ohľadu na to, že neraz závisí od pamäte. Láska básnika žije zo spomienok, no odmieta zostať len spomienkou. Nechce byť súčasťou minulosti a básnik jednoducho nedokáže konať tak, ako mu povrchne a pohotovo káže dnešný svet: ísť ďalej.

Vzťah Kuzmu k svojim rovesníkom, ku generácii etablovanejších slovenských básnikov – šesťdesiatnikov či sedemdesiatnikov (ako sú Ján Buzássy, Mila Haugová, Ivan Štrpka, Daniel Hevier, Milan Richter, Dana Podracká), je komplexná téma. Napríklad, v porovnaní so snovou poéziou Ivana Štrpku, Kuzma zachováva konvenčnejšiu štruktúru zmyslu, hoci základy zmyslu sa uňho javia neistejšie, než, povedzme, u Jána Buzássyho či Daniela Heviera (dvaja nadobro odlišní básnici, ktorí sú si však podobní v tom, že pomerne často používajú staromódny veršovací rým).  Možno je však pravdou, že Kuzma so svojimi generačnými súputníkmi zdieľa len obmedzený priestor: na rozdiel od neho publikovali v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Možno je preto namieste otázka, či Kuzma nemá viac spoločné s niektorými z mladších básnikov, ktorí sa zjavili na literárnej scéne po roku 1989.

Jeden slávny filozof povedal: „Každý, kto je pri rozume, si zaslúži byť šťastný.“ Štefan Kuzma nepochybne tento názor zdieľa. V tomto zmysle jeho haiku možno považovať za vyjadrenie zámeru. Život a láska, súc zložité veci ... Neľahkú cestu hľadania šťastia, na ktorú sa tento básnik vydal, môže čitateľ sledovať vďaka míľnikom, ktorými sú nasledujúce básne.

John Minahane  
Preklad: Lucia Faltinová
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky