Whitman ako kľúč
Robert Hass: Čas a materiály. Preklad Juraj Kuniak. Kordíky : Skalná ruža, 2019, 128 s.
S menom Roberta Hassa som sa prvý raz stretla pri Kuniakovom preklade básnickej skladby kultového amerického básnika Walta Whitmana Spev o mne (1855), ktorá vyšla ako prvý zväzok edície Poézia vydavateľstva Skalná ruža. Nakoľko je Juraj Kuniak jeho majiteľom, bolo evidentné, že Whitman predstavuje vo vydavateľovom svete privilegované miesto, čo aj potvrdil v Poznámke prekladateľa: priznáva obdiv k básni a jej autorovi, akúsi osudovú spätosť, vzrušovanie z tušenia nových významov (2013, s. 117, s. 119). Doslov ku knihe, ktorého žáner sa stal pre edíciu Poézia signifikantným, však nenapísal sám, ale azda z veľkého rešpektu či prílišnej skromnosti ho prenechal Robertovi Hassovi (1941), profesorovi Kalifornskej univerzity, editorovi a komentátorovi vtedy poslednej verzie Whitmanovho Spevu o mne z roku 2010. Ako prekladateľ ocenil Kuniak Hassov „lexikón, rozsiahlejší ako samotná báseň“ (2013, s. 117), svedčiaci o akademickej precíznosti, hermeneutickej snahe sprítomniť Whitmana súčasnému americkému čitateľovi, ale aj o bohatej mnohorozmernosti Whitmanovej skladby (vrstviacej osobné a pracovné skúsenosti, obraz sveta demokratizujúcej sa Ameriky polovice 19. storočia, štýl žurnalizmu ako „idióm živej súčasnosti“ (2013, s. 111), no i tradíciu „anglickej romantickej poézie, americkej poézie a filozofie, nemeckej filozofie, dejín, populárnonáučnej literatúry“ (2013, s. 110/) – a jeho obrovskom rozpätí jazyka (2013, s. 114).
V krátkej poznámke za doslovom Kuniak uvádza, že sám Hass je výnimočný americký básnik súčasnosti, čo potvrdzujú viaceré ocenenia, najvýznamnejšie azda v podobe Pulitzerovej ceny za básnickú zbierku Čas a materiály (2008) (2013, s. 114). Nakoľko vydavateľstvo Skalná ruža rozvíja ako jednu linku svojej činnosti vyhľadávanie svetových básnikov mimoriadnych kvalít, väčšinou do slovenčiny zatiaľ nepreložených, bolo len otázkou času, kedy príde rad aj na Hassa ako básnika. Prekladu ocenenej, piatej autorovej knihy (medzitým k nej pribudli ďalšie dve – 2010, 2020), sa aj teraz ujal Juraj Kuniak. Vyšla ako 21. zväzok edície Poézia v roku 2019. Vedomie o prebiehajúcom preklade som získala s časovým predstihom, keď som poradne participovala na jazykovo-štylistickej úprave Kuniakových Poznámok prekladateľa (2019, s. 109 – 114). Po prečítaní Hassovej zbierky som si napokon uvedomila viaceré súvislosti medzi prekladaným Whitmanom a prekladaným Hassom a azda aj pochopila niektoré výzvy, ktoré Juraja Kuniaka pritiahli k obom americkým básnikom a ktoré vďaka im podobnému naturelu obdivuhodne úspešne zvládol.
Ponúkam dva momenty z mojej reflexie: Napriek tomu, že Kuniak-básnik používa odlišnú poetickú metódu – pod čím mám na mysli jeho tendovanie ku kratšej vypointovanej básni, nie k pásmovým textom (blízkym Whitmanovi aj Hassovi), disponuje ako človek mimoriadnym demokratizačným princípom: ako hodnotovo jasne vyprofilovaný človek vníma a akceptuje svet v pestrosti, ktorú považuje za jeho prirodzenosť (táto dispozícia nie je pre daný antropologický typ samozrejmosťou). Vďaka tomu sa dokáže aj ako umelec paralelne pohybovať vo sfére poézie i prózy, na poli krásnej literatúry aj reportáže, komentovať výtvarné umenie (mám na mysli dlhoročnú spoluprácu s maliarom Jánom Kudličkom), a tiež selektívne, s dôrazom na estetickú i axiologickú funkciu, čítať autorov rôznych poetických dielní a postojov. Popri tom všetkom je Kuniak praktický človek s pragmatickou intuíciou, ako občan je angažovaný. Práve tieto východiská mu dávajú mandát úspešne prekladať i básnikov ako Whitman a Hass, ktorých charakterizuje jazyková a štýlová zložitosť, ale i mimoriadna premenlivosť námetov ako odraz polyfónie sveta. U samotného Hassa sa stretávame s náročnou, analytickou skladbou textu, so štýlom založeným na meandrovitom generovaní významu („Moja myseľ sa rozbehla siedmimi smermi súčasne.“, s 99), ktorý sa však nestráca v metatextových axiómach, no významy vrství v neustálom prepojení so žitou, špecificky americkou realitou, poukazujúc na dôsledky ľudského i spoločenského konania. Pre Hassa je napriek jeho akademickému princípu (bohatému cizelovaniu motívov a vety) vlastná výrazová triezvosť, zvlášť faktografickosť (prítomnosť reálií, historických a literárnych dát), ktorá nepôsobí suchopárne, nakoľko autor disponuje zvláštnou citlivosťou pre realistický detail („Myseľ hladná po paralele.“, s. 19). Jeho použitie je u básnika sugestívne, mimoriadne zážitkové. Prekladateľ musí mať na pamäti oba mantinely – zvládnutie skutočne náročnej štruktúry, intelektuálnej nadstavby (množstvo odkazov na filozofické, výtvarné a literárne diela), jazykových hier, paradoxu vo videní („elegantný ťah pohyblivej temnoty“, s. 25), ale i živosť výrazu, ktorého súčasťou je aj ľahký ironický odstup, ktorým sa Hass ako človek i básnik relativizuje.
Druhým dôvodom úspešných Kuniakových prekladov je jeho citlivé vnímanie prírodného sveta, jeho hodnotovosti, ktoré zvlášť presvedčivo zdieľa s obomi americkými básnikmi. Hass, ktorý umelecky reflektuje zložité a vo výsledku nejednoznačné nuansy zdieľaného sveta (ako „bolestného pôžitku“, s. 103), sa zvlášť nápadito opiera o množstvo rastlinných a zoologických odkazov. Tie na jednej strane sugerujú realitu kalifornského pobrežia, no zároveň vytvárajú to, čo Hass ako komentátor nazval u Whitmana demokratickou mocou, jednotnou silou, „ktorá nahrádza všetky doterajšie predstavy o Bohu“ (2013, s. 113). Vo vedomí oboch amerických básnikov príroda cez nás prúdi a my sme ňou unášaní v zmysle absolútneho sexuálneho rytmu, ktorý predstavuje hojnosť a rôznorodosť (2013, s. 113). Zvlášť u Hassa má byť prírodné ochranou pred exkluzívnou výlučnosťou, ktorá plodí odmietanie iných, intímne zranenia a v globálnom rozmere vojny („/.../ Zem potrebuje sen obnovy – tancuje a vtáky stále prichádzajú a prichádzajú, / sú ich tisíce, obrovské arktické kŕdle, jej prekypujúci život.“, b. Správa o stave planéty, s. 67). Jeho presné biologické názvy a detailné opisy fauny a flóry však zo strany prekladateľa vyžadujú mimoriadny rozhľad a sústredenosť.
Ako bolo konštatované vyššie, Juraj Kuniak ako prekladateľ naznačené výzvy so cťou zvládol. Nie je prekvapením, že Dana Podracká nazvala jeho preklad zbierky Čas a materiály kongeniálnym, ani to, že Slovenské pohľady mu udelili cenu za najlepší preklad roku 2019.
Jana Juhásová
LITERATÚRA
HASS, Robert: Báseň o demokracii a fantázii, o živote a smrti. In: Walt Whitman: Spev o mne. Kordíky : Skalná ruža, 2013, s. 107 – 114.
HASS, Robert: Čas a materiály. Kordíky : Skalná ruža, 2019. Preklad Juraj Kuniak.
KUNIAK, Juraj: Poznámky prekladateľa. In: Walt Whitman: Spev o mne. Kordíky : Skalná ruža, 2013, s.115 – 119.