Konvalia - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Konvália na divadelných doskách

Na bratislavskej scéne divadla L + S uviedlo divadlo LUDUS 3. októbra 2021 premiéru divadelnej hry Konvália. Ako napovedá názov, ide o adaptáciu úspešného rovnomenného románu Denisy Fulmekovej, ktorý sa vracia do čias druhej svetovej vojny, na pozadí ktorej vrcholí vzťah františkána a básnika Rudolfa Dilonga a mladého židovského dievčaťa Valérie Reiszovej. Pre Denisu Fulmekovú je to zároveň aj príbeh rodinný, keďže dcérou, ktorá sa im narodila počas vojny, je jej mama.
 
„Približne pred štyrmi rokmi ma oslovila mladá režisérka Sára Zetocha Čermáková, že by si túto drámu vedela predstaviť ako divadelné predstavenie. Vlastne – prečo nie, povedala som si a pustila som sa do písania scenára, na ktorého výslednej podobe sa však vo výraznej miere podieľali aj režisérka a dramaturg Martin Kubran. Je to iný typ práce, ako keď idete vydať román a máte pod kontrolou každú čiarku. Keď prišiel lockdown, od inscenačného procesusom sa chtiac-nechtiac odstrihla a musím povedať, že to hre prospelo,“ konštatuje Denisa Fulmeková.
 
A ako sa na svoj režijný debut díva po premiére režisérka Sára Zetocha Čermáková? „Som rada, že som siahla po románe Konvália. Je to nadčasový príbeh, ktorý má v sebe všetko, čo je na divadle lákavé –  je plný napätia, strachu, bolesti ale aj lásky, obety a v neposlednej rade poézie a umenia. Na pozadí zásadných historických udalostí sledujeme trochu naivnú lásku, ktorá však ašpiruje medzi ostatné svetové „lovestory“. Vystavila som sa viacerým skúškam, ktoré mi priniesla téma ale aj obdobie, kedy sme inscenáciu skúšali. Trpezlivosť bola kvôli korone našou základnou výbavou. Boli sme nútení absolvovať skúšanie vo viacerých blokoch, ale vďaka skvelému inscenačnému tímu sme to dotiahli až k premiére.“
 
V hlavných úlohách účinkujú Andrea Sabová ako Vali Reiszová a Martin Hronský ako Rudo Dilong. Najbližšia repríza bude 23. novembra 2021, samozrejme, s prihliadnutím na protipandemické opatrenia.
 
(red)
Foto LUDUS - Igor Stančík a archív D. Fulmeková
Návrat na obsah