Klub_okt2019 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Na októbrové stretnutie KNS prišiel z Nórska aj náš člen Ivan Čičmanec
 
V utorok 22.októbra 2019 sme sa na strenutí členov Klubu nezávislých spisovateľov v Kafe Scherz v Bratislave stretli  na komentovanom čítaní  z tvorby našich členov – Evy Maliti Fraňovej a  IvanA Čičmanca, ktorý opäť navštívil rodnú Bratislavu z jeho nórskej domoviny v Oslo.
 
Referát tvorbe dramatičky, prekladateľky a literárnej vedkyne Evy Maliti Fraňovej predniesla literárna vedkyňa Jana Kuzmíková, pričom sa zamerala na preklad  diel ruského postsymbolistu Andreja Belého  -- priblížila dielo Peterburg, Strieborný holub a preklad filozofickej štúdie Celistvosť (v) mnohosti (vyd. Ústav svetovej literatúry SAV, Bratslava, 2018). Jana Kuzmíková sa zmienila o experimentátorovi a ideológovi ruského symbolizmu, priblížila osobnosť i rozporuplnosť Andreja Belého, upozornila na nástup avantgardného písania v jeho tvorbe, zdôraznila súvislosť so svetovou literatúrou, príbuznosť s tvorbou Marcela Prousta, Jamesa Joycea. Ďalej nasledovala Belého Vízia nového človeka v dosahu ruskej moderny, pre nás aj v súčasnosti objavný aspekt pre tvorbu či formovanie  života, aj moderného vedomia, cesty k objaveniu ducha. To sú momenty, keď na základe priblíženého textu (Peterburg, Celistvosť (v ) mnohosti či v Striebornom holubovi) môžeme nachádzať inšpiratívne impulzy či zamyslenia. Na príspevok Jany Kuzmíkovej a prekladateľské dielo Evy Maliti Fraňovej reagovali aj viacerí členovia KNS -- Ján Zambor, Jozef Špaček, Ladislav Šimon.
 
Druhým príspevkom bola úvaha v odbornej recenzii Igora Hochela o próze Ivana Čičmanca Z večerných kontemplácií, ktorá vyšla vo vydavateľstve Hronka v roku 2019. Vsúhrne esejí autor Ivan Čičmanec vyzýva k slobode, uvažuje o našich pochybnostiach, o viere. Igor Hochel zhodnotil autorove predstavy, provokácie -- ako to napokon komentoval aj spisovateľ – napríklad uvažovanie o kozmickom oku, múdrosti starých upanišád, rozjímanie o Bohu, človeku... zrejme večných otázok, ktoré sprevádzajú bytie i existenciálne ohrozenie jedinca. V eseji o Timrave sa autor osobitne venuje zamysleniu o jej dosahoch v literárnom kontexte, aj o širších presahoch jej diela.  To istotne môže byť dobrou motiváciou, príťažlivým rozhodnutím siahnuť po novej knižke Z večerných kontemplácií Ivana Čičmanca.  Zamyslenie Igora Hochela nad knihou vyvolalo plodnú diskusiu našich členov. Na tému kozmického oka reagovala Dana Podracká, hovorila o aspekte ducha. Na mnohodimenziálny pojem sloboda, ktorým sa necháva unášať autor esejí Ivan Čičmanec, reagovali v diskusii viacerí kolegovia. O bezbrehej slobode sa dá tiež diskutovať, ale v eseji to vnímame umelecky, inak ako v živote. Možno autor, Ivan Čičmanec, žijúci od svojich 27 rokov v Nórsku, má inú skúsenosť. Prežil tam väčšiu časť svojho tvorivého života, avšak je otázkou, či  možno mechanicky prenášať skúsenosti, zvlášť, ak hovoríme o slobode. Treba si pripomínať aj tradície, tradičné hodnoty, zmienil sa Ján Zambor. Naša kultúrna pamäť je aj súčasťou priestoru slobody, nedajme si ju vziať. Napokon, téma ostáva otvorená, a stretnutie sa neuzavrelo do seba – pokračovalo aj v rozhovoroch mimo pódia kaviarne, ktorá sa stala novým miestom našich stretnutí.
 
 
Text: Ľubomíra Miháliková, Fotografie: Ľubica Suballyová
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky