INŠTITORISOVÁ Dagmar: Jozef Ciller. Čítanie v mysli scénografa.
Culture Positive s.r.o. Bratislava v spolupráci s VŠMU Bratislava. 304 s. ISBN 978-80-971430-6-0.
Monografia Dagmar Inštitorisovej Jozef Ciller. Čítanie v mysli scénografa sa zaoberá tvorbou prof. Jozefa Cillera (1942), ktorý patrí medzi najúspešnejších slovenských divadelných scénografov. Venuje sa však aj kostýmovej tvorbe, televíznej a filmovej scénografii, architektúre, dizajnu či paradivadelným akciám, výstavám a eventom.
Monografia má dve časti. Prvá je obrazová a druhá textová. Obrazová pozostáva z výtvarných návrhov a divadelných fotografií, v ktorých sa predstavuje najvýznamnejšia tvorba J. Cilleta tak doma ako aj v zahraničí. Osobitosťou koncepcie je, že anotácie k scénografiám sú zároveň ich filozofickým základom.
Textová časť monografie je výsledkom výskumu, v ktorom boli scénografické či iné práce Jozefa Cillera podrobené analýze z viacerých uhlov pohľadu. Napríklad klasické teatrologické metódy umožnili pozrieť sa na jeho tvorbu z textologického a poetologického hľadiska, interpretačné, semiotické (vrátane farebnosti) a sémantické interpretácie umožnili jej kontextuálne dekódovanie. Osobitým pohľadom je analýza spojitosti jeho scénografického myslenia s paradivadelnými projektami, hľadanie významových prepájaní exteriérových artefaktov s urbanistickými či architektonickými riešeniami zvolených priestorov a analýza jeho výstavných a iných vizuálnych konceptov z divadelného hľadiska.
K základným metódam výskumu patrili: rešerš archívnych materiálov, teatrologická analýza videozáznamov a ďalších archiválií divadelných inscenácií a vyhodnocovanie informácií získaných na základe heuristického výskumu poetologický rozbor celej tvorby J. Cillera, t. j. vrátane filmovej, televíznej, výstavníckej, pedagogickej a i. práce. Analýzy sa týkali aj odborných článkov, štúdií, rozhovorov a pod., ktoré vznikli v jeho autorstve či spoluautorstve. Práca zahŕňala výskum medzidruhových vzťahov medzi všetkými typmi skúmaných textov, komparáciu dosiahnutých výsledkov a ich systemizáciu. A samozrejme, súčasťou bola aj práca so súkromným archívom autorky monografie a publikovanie kritík, odborných článkov a štúdií, v ktorých sa zaoberala tvorbou Jozefa Cillera.
Každá kapitola je tematicky zameraná tak, aby prostredníctvom rôznych optík poukázala na hlavné znaky tvorby Jozefa Cillera v jeho divadelnej aj v inej umeleckej tvorbe.
Prvá kapitola s názvom Scénografia ako metafora v akcii sa zaoberá jeho teoretickým myslením o scénografii a divadelnom umení. Kapitola V pedagogických súvislostiach mapuje spôsob, akým uplatnil svoju predstavu o zmysle a funkcii scénografie a divadla vo vysokoškolskom vzdelávaní na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, či na iných úrovniach. Obe sú odrazovým mostíkom pre ďalšie časti, v ktorých sú prostredníctvom konkrétnych tém a na konkrétnych scénografiách analyzované jeho typické postupy.
Kapitola s názvom Scénografia ako akcia, event a fantázia sa v chronologickom slede a v niektorých podkapitolách aj prierezovým spôsobom venuje metódam, ktorými Jozef Ciller pracoval: princípom nepravidelnej dramaturgie brnianskeho Divadla Husa na provázku Brno, v domovskom martinskom Slovenskom komornom divadle Martin pracoval s kukátkovým divadelným priestorom a s tradičnými scénografickými prvkami. Vzhľadom na Cillerovu hlbokú prepojenosť s kultúrnym, umeleckým a spoločensko-politickým životom mesta Martin, v monografii sú dve podkapitoly viažuce sa k Martinu. Ďalšie podkapitoly sa zameriavajú na jeho tvorbu podľa základných druhov divadelného či dramatického umenia, avšak aj tu sa sledujú výrazové špecifiká jeho poetiky.
Nasledujúce tri kapitoly s názvami Čechov ako impresia a realizmus, Molière ako dynamizmus baroka a stoicizmus klasicizmu a Shakespeare ako prítomnosť renesancie sa zaoberajú prácami Jozefa Cillera prierezovo, z hľadiska využívania slohových postupov toho- ktorého obdobia. Tento prístup umožnil hlbšie sa analyticky pozrieť na spôsob jeho kontextuálneho výtvarného, architektonického či filozofického myslenia.
Vzhľadom na to, že zámerom monografie je predstaviť Jozefa Cillera aj ako občana, pedagóga a polyhistora, kapitola Scénografia ako postoj osvetľuje jeho tvorbu z hľadiska významných spoločensko-politických udalostí na Slovensku v rokoch 1968, 1989 a 1992.
Súčasťou monografie sú rôzne pramenné texty ako napríklad posudok inauguračnej práce od Věry Ptáčkovej, z ktorého sa možno dozvedieť o tom, ako je scénografická práca Jozefa Cillera hodnotená v medzinárodných súvislostiach. Je v nej aj rozhovor pre časopis Kritika&Kontext. Ciller v ňom hovorí o mnohých spoločenských, politických i divadelných udalostiach, ktoré ovplyvnili jeho profesionálny život. Záver patrí jeho rozlúčke s prof. Ladislavom Vychodilom. Každá z kapitol a podkapilom obsahuje veľké množstvo citátov z habilitačnej, inauguračnej, odborných či iných prác J. Cillera, v ktorých reflektuje vlastnú tvorbu.
Súčasťou monografie je DVD, ktoré obsahuje ukážky z tvorby J. Cillera (diplomová, habilitačná a inauguračná práca; scénografie pre paradivadelné aktivity; ukážky z televíznych vystúpení, fotografie bábkových a amatérskych scénografií atď.), kompletné súpisy (divadelných, filmových, televíznych a iných diel J. Cillera a prác o J. Cillerovi).
Monografia vznikla ako súčasť individuálneho projektu Čítanie v mysli divadelného tvorcu, v ktorom sa zaoberám poetikou a estetikou tvorby významných osobností slovenského divadla 70. a 80. rokov 20. storočia a súčasnosti z hľadiska základných divadelných profesií. V projekte doteraz vznikla monografia Čítanie v mysli dramatika (Karola Horáka) (Bratislava : Tatran, 2006), a kolektívna monografia Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozefa Mokoša) (Bratislava : UNIMA, VŠMU, 2016).
Základným zámerom projektu je zmapovanie tvorby a autorskej poetiky vybraných divadelných osobností z hľadiska autorského myslenia a poetiky.