Fulmekova_mraz - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

 
Denisa Fulmeková:  Doktor Mráz

 
Na úvod ku krátkej interpretácii románu Denisy Fulmekovej Doktor Mráz sa žiada pripomenúť, ako hodnotí Hannah Arendtová riešenie židovskej otázky na Slovensku. Podľa nej „riešením“ v chápaní Slovákov bolo vyhnanie Židov a zabratie ich majetku, no nie ich systematické vyvražďovanie, hoci ani oni nenamietali nič oproti občasnému vyvražďovaniu. Podľa nej najväčším „hriechom“ Židov nebolo to, že patrili k cudzej „rase“, ale že boli bohatí. Podľa západného štandardu však Židia na Slovensku až takí bohatí neboli (Eichmann v Jeruzaleme,  Bratislava: Premedia 2016, s. 260).
 

Hannah Arendtová ako prvá hovorí o banalite zla. Postupné prebudenie zla u človeka treba chápať ako istý proces, ktoré môže slúžiť na obohacovanie jednotlivca, alebo môže dopomôcť ku kariére.  
 
A práve o tieto názory Hannah Arendtovej sa možno oprieť pri celkovom hodnotení románu Doktor Mráz Denisy Fulmekovej.
 
Dej románu sa odohráva v malom meste Himberany. Dá sa povedať, že v umeleckom texte sa Malacky zmenili na fiktívne mesto. Celý obsah románu je založený na opozícii dvoch postáv –  advokátov – ten lepší, skúsenejší a múdrejší je Žid, doktor Mráz, no a tým druhým je dr. Juraj Rárbocký, ktorý je zároveň aj veliteľom Hlinkovej gardy. Tento protiklad sa tiahne celým textom a je dôkazom, že v strednej Európe každý je napoly niečím a zároveň napoly niečím iným. O Dr. Mrázovi to platí aj v rámci rodiny: manželka je kresťanka, aj dcéra Anna je kresťanka, dokonca sa aj dr. Mráz usiluje prelomiť putá židovstva, aby pomohol sebe a svojej rodine preniesť sa  cez ťažké diskriminačné obdobie. Z umeleckého hľadiska autorka využíva svojskú, pomerne originálnu kompozíciu, lebo román má dvoch rozprávačov: tzv. vševediaceho rozprávača v 3. osobe – ten reprezentuje akoby objektívne hľadisko. S týmto rozprávačom sa strieda subjektívny rozprávač, ktorým je jedna z postáv – dcéra Alberta Mráza – Anna. Ja-rozprávanie vyše deväťdesiatročnej Anny je však posunuté do súčasnosti, sú to jej spomienky na vojnové časy, na obdobie, keď rodina bola vystavená neustálemu diskriminačnému tlaku kvôli otcovmu pôvodu. Ako vždy, na Slovensku sú vzťahy prepletené, systém vzťahov sa neustále mení pod vplyvom politických udalostí. Zároveň je to obraz malomestského prostredia, v ktorom sa postupne vyhrocujú protikladné vzťahy pod vplyvom udomácňovania fašistickej ideológie. Zároveň narastá protižidovský postoj obyvateľstva, ale vždy sa nájde niekto, kto dokáže aj riskovať, aby pomohol – v tomto prípade dr. Mrázovi a jeho rodine. Dr. Mráz je tu však akoby pars pro toto, jeden osud akoby stelesňoval, vyjadroval to, čo všeobecne platilo na celom Slovensku. Ideológia sa obracia proti menšine, ale samotná podstata spočíva v tom, ako z toho čo najviac vyťažiť, čiže ako legalizovať nárok na majetok diskriminovanej vrstvy obyvateľstva. Ešte presnejšie: bez práce sa dostať k majetku, byť akosi v práve pri získavaní výhod. Práve táto lúpež sa volá odborne arizácia. V románe Denisy Fulmekovej táto arizácia je vyjadrená, znázornená umeleckým spôsobom. Treba však k tomu dodať, že autorka si nezvolila tú najdrsnejšiu stránku zobrazenia osudu Židov, lebo hlavná postava a jej rodina prechádzajú rozličným útrapami, peripetiami, ale napokon prežijú obdobie slovenského štátu.  Albert Mráz umiera prirodzenou smrťou až v r. 1957, ale jeho sestra Ester skončila v Osvienčime. Istým spôsobom možno hovoriť o happy ende, obsahom knihy je zápas o holé prežitie rodiny dr. Mráza, ale samotný záver nevyznieva tragicky.
 
Kladne možno hodnotiť, že Albert Mráz a jeho žena Alžbeta nie sú idealizovanými postavami. Majú svoje slabé stránky aj v oblasti medziľudských vzťahov. Keď sa ich dcéra Anna zamiluje do Janka Kmetíka, pochádzajúceho z obyčajnej roľníckej (sedliackej) rodiny, rodičia majú k nemu vážne výhrady. Najmä mamička Alžbeta nie je príliš nadšená týmto vzťahom. Skrátka, ide o vyššie ambície v súvislosti s vydajom svojej dcéry. Napokon sa predsa len zasnúbia, ale Janko ako vyštudovaný lekár zomiera na východnom fronte. U autorky akoby sa tu prejavilo aj sociálne cítenie: Janko a jeho rodina je vykreslená kladne, sympatie autorky sú na strane chudobnej, nevzdelanej rodiny, ktorá morálne prevyšuje rodinu Alberta Mráza. Prirodzene, výnimkou je ich dcéra Anna.
 
Obsah knihy Denisy Fulmekovej je nesmierne aktuálny, lebo na slovenskú politickú scénu sa vrátili sympatizanti s pomermi za slovenského štátu. Ani literatúra v tejto situácii nemôže mlčať, musí sa vrátiť k témam, ktoré nám približujú neľudskú tvár protižidovských represálií. A to Denisa Fulmeková urobila originálnym spôsobom, dokonca už druhýkrát. Po románe Konvália (Zakázaná láska Rudolfa Dilonga) zožala úspech aj s ďalším románom. Treba pripomenúť, že obidva romány sa dostali do výberu 10 najlepších literárnych diel v rámci Anasoft litera. Denisa Fulmeková je úspešná autorka, ktorá už má za sebou takmer 20 kníh rozličnej proveniencie, medziiným aj niekoľko románov, ale vrcholom je Konvália a Doktor Mráz.  Za umelecké dielo z prostredia Malaciek, čiže z Himberan si zaslúži ocenenie.
 
Úprimne jej blahoželám ku prémii za román Doktor Mráz.
 
Tibor Žilka
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky