dalajlama - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Mantra, modlitba a analytická meditácia - odkazuje Dalajláma

4000 ľudí v nedeľu 16. októbra o 13.00 v hľadisku vypredanej bratislavskej AEGON arény očakávalo príchod Jeho Svätosti 14. Dalajlámu na verejnú prednášku pod názvom Nádej a šťastie v neistých časoch. Stretnutia sa zúčastnila aj naša klubová kolegyňa, poetka Judita Kaššovicová. A keďže to nebolo jej prvé stretnutie s Jeho Svätosťou, požiadal som Juditku, aby nám priblížila pobyty Dalajlámu na Slovensku.

Deň predtým, pri jeho príchode z letiska do hotela Devín, sme sa stretli tvárou v tvár a podaním rúk. Túto, na verejnosti nie príliš rozšírenú informáciu o čase a mieste príchodu spolu s možnosťou zúčastniť sa privítania, nám poskytli naši priatelia, manželia Suzanne a Csaba Kissovci, majitelia At home gallery - synagógy v Šamoríne, ktorí Dalajlámu na Slovensko pozvali. A veľkú rolu na tomto výnimočnom osobnom stretnutí zohrali naši priatelia Tibeťania, ktorý žijú na Slovensku so štatútom utečencov.

Zoznámila nás s nimi prekladateľka Jindra so svojím tibetským manželom pri vysvätení sochy Buddhu v meditačnom centre Karma Tegsum Čhöling - centre tibetského budhizmu na bratislavských Palisádach. Tibeťania Athar Lobsang Dhondup a Sonam Wangdue sa totiž dozvedeli o pripravovanej návšteve Dalajlámu až keď boli vypredané lístky, a tie boli vypredané za pár dní. Na vysvätenie sochy boli pozvaní aj manželia Kissovci, no pre viaceré okolnosti k rozhovoru nedošlo. Jindra nás poprosila o sprostredkovanie ich stretnutia so Suzanne a Csabom. Naplánovali sme ho s Jurajom pri našej akcii - Festivale alikvótnych spevov a zvukov, ktorý sa konal práve v priestoroch At home gallery v šamorínskej synagóge.

Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako našich tibetských priateľov oslovila európska hudba, mám teraz konkrétne na mysli pražský polyfonický zbor, ktorý spieval starú renesančnú liturgiu, objavenú v pražských chrámoch. Spoločné posedenie na záhrade, kde ešte poletovali tóny klavíra Mariána Vargu z predchádzajúceho letného festivalu a duch všetkých umeleckých stretnutí, ktorými At home gallery hostí svojich návštevníkov, vyústilo do fantastických stretnutí našich Tibeťanov s Dalajlámom počas jeho návštevy na Slovensku.

Prvým bola exkluzívna možnosť privítať Dalajlámu pri príchode do hotela Devín, ktorú dostali aj Tibeťania, žijúci vo Viedni. Keď sme aj my s Jurajom a slovenským lámom Petrom, ordinovaným učiteľom budhizmu, využili túto možnosť a prišli pred hotel, Lobsang a Sonam stáli na najdôježitejšom mieste - priamo pri vchode do hotela, zobrali nás k sebe a po našom zvítaní nik nepochyboval, že k nim patríme. Asi trištvrtehodinové čakanie rozveseľovali pestrofarebne vyobliekané tibetské deti a veselé komentáre a situácie súvisiace s ich huncútskymi kúskami. Jeden ochrankár sa radšej pred "ohrozením" schoval za dvere. Vo chvíli Dalajlámovho príchodu zavládol pokoj, oddanosť a túžobné očakávanie v tvárach jeho verného ľudu. Všetkým do jedného sa dostalo tak láskyplne neobyčajného pohladkania, dotyku, objatia. Rovnako aj nám. Takto zrejme vyzerá milosrdná láska.

Keď v roku 2000 navštívil navštívil 14. Dalajláma prvýkrát Slovensko, stretnutie s ním spustilo môj nový príbeh. Príbeh "šamorínsky", ktorý vznikal radom malých i veľkých osobných rozhodnutí. Lístky boli vypredané a tak pomohla dobrosrdečná informácia bývalého kolegu, že von pôjde Dalajláma zadným vchodom. Bola som tam vlastne úplnou náhodou. Kamarát Vlado Gogár ma zavolal na poslednú chvíľu. Východné náuky som vnímala len informačne a rozhodnutie ísť či neísť nasledovalo až po stíšení prostredníctvom mojej kresťanskej skúsenosti. Už to samotné stíšenie sa vtedy stalo aj veľmi osobným, nezdeliteľným zážitkom. Keď sme s Vladom odhadli, že sa asi blíži koniec prednášky, pobrali sme sa k zadnému vchodu. Po chvíli vyšla ochranka, niekoľko mníchov. Spomínaný predchádzajúci zážitok ma udržoval v nekonečnom pokoji. Vyšiel Dalajláma a ten pokoj sa rozliehal navôkol, pozerali sme sa zo vzdialenosti niekoľkých metrov priamo do očí a večnosť bola prítomná ako to "Som, ktorý Som".

Keď sme vydávali tretí diel dvojjazyčnej šamorínskej trilógie - Krajinu ticha Csölösztő, zmienila som sa o úmysle, použiť v knihe fotografie z návštevy Jeho Svätosti v Šamoríne, pretože ten zážitok sa premietol do mnohých okamihov ticha a vytryskol z neho ako verše, v Krajine ticha až priam programovo. Situácia bola taká, že ma upozornili donori na nie príliš vhodné rozhodnutie. Nechcela som nikoho dostať do nepríjemnej situácie. Napriek tomu sme požiadali manželov Kissovcov o poskytnutie týchto fotografií. Vyhoveli nám a tak sme pokračovali spolu s výtvarníčkou Katkou Kovalčíkovou v grafickej úprave knihy. Pracovali sme na nej takmer celý rok, nechávali sme si čas na odležanie vecí, pretože skombinovať dokumentárnu fotografiu s umeleckou nie je jednoduché. No rovnako Marenčinove aj Vargove fotografie boli veľmi inšpiratívne a tak znovu a znovu, pomaly a pokojne sme dolaďovali detaily. Kniha vyšla a keď som s prvými kusmi zamierila za priateľmi do budovy SNM a otvorila tie obrovké, ťažké dvere, z rovnako veľkej fotografie oproti na mňa pozeral usmiaty Dalajláma. Bol marec roku 2009 a práve v SNM začala veľká výstava Šangri-la. V tom istom roku, v septembri prišiel na pozvanie manželov Suzanne a Csabu Kissovcov opäť na Slovensko. Poprosila som Csabu, aby odovzdal tretí diel šamorínskej trilógie spolu s anglickým prekladom Johna Minahana Jeho Svätosti. Keď ju prijal, bol vraj veľmi šťastný.

V túto nedeľu 16. októbra bolo všetko pripravené. Mních nalial ešte vodu do Dalajlámovho pohára a začala prednáška na tému "Nádej a šťastie v neistých časoch".O láskavej a súcitnej mysli a o tom, ako vytvárať takúto myseľ. Celá prednáška ja na webe (pozri tu) a nepotrebuje komentár. Jeho myšlienky môžu posilniť a prehĺbiť aj praktizovanie našej kresťanskej viery, môžu rovnako inšpirovať ľudí bez vyznania, môžu byť impulzom k štúdiu iných tradícií a pochopeniu toho, čo je skutočná viera, či už je to kresťanstvo, judaizmus, islam, hinduizmus, budhizmus. Kto má uši, nech počuje! Bez stíšenia, sebapoznania a práce so svojimi emóciami je to ťažké, ba priam nemožné.

"Môžete opakovať po mne mantru Om mani padme hum mnohokrát, recitácia mantry je dôležitá a dobrá, ale nie je dostatočná. V prvom rade je potrebné používať našu vlastnú ľudskú inteligenciu na to, aby sme sa dokázali zbaviť vlastným premýšľaním tých emócií, ktoré na nás pôsobia deštruktívne. Ja osobne vstávam každé ráno o pol štvrtej a venujem sa analytickej meditácii, aby som svojím analytickým premýšľaním dosiahol to, že tieto deštruktívne emócie v mojom živote nebudú zohrávať dôležitú úlohu", taká bola odpoveď Jeho Svätosti na jednu z otázok, ktoré mimochodom kládli mladí ľudia veľmi inteligentným spôsobom.
Prednáška skončila, pomocníci odnášali veci z pódia. Jeden z účastníkov dopil vodu z Dalajlámovho pohára.

S prianím šťastia
Judita Kaššovicová

foto 1 : Judita Kaššovicová s lámom Petrom
foto 2 : Dalajláma s Kissovcami a Bútorovcami
foto 3 : Judita Kaššovicová s lámom Petrom a Dalajlamom
foto 4 : v hoteli Devín


Fotografie: archív Csaba Kiss a Athar Lobsang Dhondup

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky