CenaHviezdoslav - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Laudácio Zvonkovi Taneskému

V Zichyho paláci v Bratislave odovzdali 6. decembra 2017 Cenu Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2017 macedónskemu prekladateľovi Zvonkovi Taneskému. Laudáciou, v ktorom priblížil prekladateľskú tvorbu laureáta, predniesol literárny kritik Igor Hochel.  
 
Vážené dámy, vážení páni, ctení prítomní,
 
nemusíme si nič navrávať. Tak ako je faktom, že slovenčina vzhľadom na nízky počet príslušníkov nášho národa patrí medzi tzv. malé jazyky, aj naša národná spisba sa radí  medzi tzv. malé literatúry. Netreba si veci idealizovať, vytvárať falošný obraz a tváriť sa, že je o ňu vo svete bohvieaký záujem.
O to viac si však musíme vážiť a ceniť každého jedného odborníka a zanietenca, ktorý prekladá diela slovenských prozaikov, básnikov, dramatikov či aj texty literárnych vedcov do – z nášho pohľadu cudzieho, z jeho pohľadu spravidla materinského – jazyka, a to bez ohľadu na to, či ide o „veľký“ či svetový jazyk, akým sú napríklad angličtina, španielčina, nemčina, alebo o malý jazyk, akým sú napríklad fínčina, slovinčina či aj macedónčina. Našťastie, ešte stále sme schopní takýchto ľudí skutočne oceniť, samozrejme, predovšetkým morálne, pretože na Slovensku už celé desaťročia každoročne udeľujeme Cenu Pavla Országha Hviezdoslava. Je dobré, že táto tradícia, siahajúca do obdobia socializmu, po roku 1989 nezanikla, že štafetu inštitucionálne prevzala Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, ktorá je odborným aj organizačným garantom tejto ceny.
V tejto chvíli už nie je tajomstvom, že odborná porota či komisia, ktorá pracovala v zložení Milan Richter, Jana Cviková a moja maličkosť a posúdila predložené návrhy, rozhodla o tom, že laureátom Ceny Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2017 sa stal doc. PhDr. Zvonko Taneski, PhD. – a teraz som trocha na rozpakoch či povedať „z Macedónska“ alebo „zo Slovenska“, keďže dnes je jeho profesionálny, ale aj súkromný život už úzko spätý s našou krajinou.
Štatút Ceny Pavla Országha Hviezdoslava hovorí o tom, že ju možno udeliť prekladateľovi slovenskej literatúry do ktoréhokoľvek cudzieho jazyka, alebo aj za propagáciu našej národnej spisby v zahraničí, teda jej šírenie v inonárodnom prostredí. V osobnosti Zvonka Taneského, ktorý je tiež básnikom, literárnym vedcom, kritikom, editorom, sa stretajú obe tieto aktivity. V súčasnosti ho musíme vnímať aj ako vedúcu osobnosť slovensko-macedónskych či macedónsko-slovenských literárnych vzťahov. Priblížme si však v krátkosti a v základných bodoch laureátovu profesionálnu dráhu.
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filologickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje, kde v roku 2003 ukončil odbor všeobecná a komparatívna literárna veda. Doktorandské štúdium však už absolvoval na Slovensku, na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 2007 obhájil dizertačnú prácu Metaforické modely obraznosti v poézii Jána Ondruša. Rigoróznu prácu s názvom Slovensko-macedónske literárne vzťahy obhájil v roku 2008 na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde v tom čase pracoval. Niekoľko rokov pôsobil aj na spomenutej univerzite v Skopje a tu sa habilitoval ako docent, ale od roku 2015 je už opäť na Slovensku. V súčasnosti je členom Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Dá sa povedať, že po skončení vysokoškolských štúdií, na začiatku svojej profesionálnej dráhy sa ZvonkoTaneski nasmeroval na slovenskú literatúru. Z jeho tvorivej dielne vzišlo viacero knižných titulov slovenskej literatúry,
s ktorými majú možnosť zoznamovať sa macedónski čitatelia. Od Pavla Vilikovského preložil dve diela, a to román Posledný kôň Pompejí (vyšiel aj v druhom vydaní) a knihu poviedok Krutý strojvodca. Tým, ktorí čítajú Vilikovského prózy, musí byť jasné, že preložiť tohto autora je mimoriadne náročné. Ďalej pretlmočil dnes už takmer kultovú novelu Dušana Mitanu Patagónia, knihu poviedok Juraja Šebestu Triezvenie, prózu Jany Beňovej Plán odprevádzania. V roku 2012 pripravil, teda zostavil a preložil, vydanie, ktorého názov v slovenčine znie Jednota mnohohlasnosti – ide o chrestomatiu slovenských textov. Výber z poézie Milana Richtera v jeho preklade vyšiel pod názvom Angelot so crniperja a rovnako na vydanie pripravil a preložil dielo Františka Lipku Hommage a GrigorPrličev. Knižne v jeho prekladoch vyšli aj výbery z tvorby básnikov Miroslava Demáka a Petra Šuleja.
Mená slovenských poetov a poetiek, ktorých tvorbu predstavil v rôznych macedónskych literárnych a kultúrnych časopisoch, sa rátajú na desiatky – od nadrealistickej sedmičky: R. Fábry, V. Reisel, Š. Žáry, J. Rak, P. Bučák, J. Lenko, J. Brezina cez J. Ondruša až po V. Prokešovú či J. Gavuru. (Týchto niekoľko mien som vybral náhodne.)
Z jeho odborných prác okrem už spomenutej dizertácie Metaforické modely obraznosti v poézii Jána Ondruša, práce Slovensko-macedónske literárne vzťahy treba uviesť ešte jednu, a to Makedonsko-slovačkikomparativnisogledi – studii i interpretacii.
Vážené dámy, vážení páni, to čo som o činnosti Zvonka Taneského na poli prekladu našej umeleckej spisby, propagácie slovenskej literatúry v Macedónsku, slovakistiky ako takej a slovensko-macedónskych literárnych vzťahoch povedal – a nevyčerpal som zďaleka všetko – azda stačí na presvedčenie prípadných pochybujúcich, že Cena Pavla Országha Hviezdoslava sa dnes večer dostáva do tých správnych rúk.
Vážený pán Zvonko Taneski, dovoľte mi, aby som vám v mene Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a v mene poroty, ktorá v konečnom dôsledku rozhodla o udelení tejto ceny, úprimne zablahoželal k jej získaniu. A – hoci neviem, či mi to prináleží – chcem sa vám za našich literátov a celú kultúrnu verejnosť poďakovať za všetko, čo ste dosiaľ v prospech slovenskej literatúry urobili,a zaželať vám veľa tvorivých síl a neutíchajúceho elánu.
Doc. PhDr. Igor Hochel, PhD.
Foto: Milan Richter
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky